Čože je to 50-ka

Ako sa hovorí, na každého raz dojde. A hoci sa Riško bránil zubami-nechtami, dospelosť ho dobehla. Teda, aktuálne iba dobieha, lebo svoje okrúhle narodeniny oslávi až o niekoľko dní, presne 5. septembra (čo vám, samozrejme, vďaka vkusným kalendárom nemusím pripomínať). No a o pár dní neskôr sme všetci srdečne pozvaní na oficiálne privítanie Riška v kruhu plnoletých osôb. Nezávislý člen radikálneho krídla nás, aj s vecnými a hodnotnými darmi, očakáva 13. septembra (v sobotu) o 17.00 hod v Modrom dome vo Vajnoroch. Účasť je aj v tomto prípade povinná.

Vikingovia

V dnešných mailoch ma prekvapil ,,dopis" od Kaťulky. Moja obľúbená teta takto už dávnejšie nazvala maily a ja sa nad tým vždy pousmejem.

Ale poďme k veci. To, že z Tomáška sa stal Rogan, to všetci dobre vieme. Ale o tom, že z Kamila sa stáva jeho verný nasledovník, o tom sme doposiaľ netušili. Nuž, vyzerá to tak, že o chvíľu budeme najstaršieho príslušníka Hujer family oslovovať iným menom...

,,Dopis" od Kaťulky

Tak toto sú moji dvaja vikingovia! Už aj Kamil sa na to dal, budem musieť aj jemu niečo ušiť, lebo toto oblečenie má požičané od Tomáška. Boli teraz spolu v Poľsku, tam samozrejme Kamil našiel nejakého kamaráta, ktorý doprevádzal dcéru, ako Kamil Tomáška. Do tábora medzi seba ich mladí nezobrali, dedkovia vikingovia mali svoje stany pomimo, spolu popíjali a fotili detičky. Aby nemuseli platiť vstupné, tak tiež museli byť dobovo oblečení. Tomáš je z toho nadšený a Kamil tiež, mňa sa radšej nepýtajte. Vaša Kaťulka...

A ja dodávam, že im to obom veľmi pristane. Neviem ako vám, ale mne sa zdá, že Kamil dokonca omladol...

Vianoce

Nie, toto nie je žiadny omyl. Aj keď do vzrušujúceho odbaľovania darčekov chýbajú tak štyri mesiace, mám dôležitú, s Vianocami súvisiacu informáciu. Pištík mi včera s nadšením hlásil, že penzión Aurel v Liptovskom Jáne je zarezervovaný. Konkrétne od rána 20. decembra do rána 26. decembra (odísť musíme do 10.00 hod). Takže šup, vytiahnite kalendáre, notesy, vypisujte dovolenkové lístky a nastavujte súradnice do GPSiek. Účasť je, ako inak, povinná. A ktovie, možno keď budete poslúchať, príde aj MTzK...

Kaťulkin slovník

V Liptovskej Tepličke sme definitívne odštartovali tvorbu diela výnimočného, jediného svojho druhu, mimoriadne významného, prevratného a istotne aj inšpiratívneho. Nazvime ho pracovne Kaťulkin slovník.
Tu sú prvé výrazy hodné zaznamenania:

výškrabok - najmladší súrodenec v rodine, v tomto prípade Boženka.
magomanka – žena, ktorá má stále pocit, že nemá dosť (názorná ukážka: Evička zisťuje, či bude na raňajky dosť hríbov s krupicou. ,,Evi, jasné, že bude, veď nebuď magomanka,“ znela odpoveď)
rozčarovaná – nadšená, šťastná, ohromená (Kaťulka, chváliac sa tým, že upiekla v jeden deň tri koláče, na zdôraznenie tohto veľkého úspechu nadšene vykríkla: ,,Som zo seba úplne rozčarovaná“)

Tak sa snáď dočkáme aj knižného vydania. Pravda, ak Kaťulka ešte nejaké to slovíčko pridá...

Premiéra

Aby bol náš pobyt v Liptovskej Tepličke chronologicky zmapovaný, pokračujeme spoločnou večerou v Turničke. Tak sa volá miestna reštaurácia, ktorá nápor Hujerovcov zvládla so cťou. Asi jediným nespokojencom bola naša Kaťulka, ktorá sa najprv sťažovala na nedostatok životného priestoru (odsadnutím od Kamila ho síce mala ešte menej, ale tvárila sa spokojnejšie), jej skutočné utrpenie však prišlo s objednaním jedla. Tepličské halušky kuchár nie a nie uvariť a tak, keď sme už takmer všetci jedli, vyrukovala na čašníka s otázkou: ,,Tie halušky ešte nie sú? Viete, ja som som hladná ako hovädo!“ V ďalšom kole chcela Kaťulka uhasiť aspoň smäd a tak si objednala minerálku. ,,Naozaj minerálku?“ pýta sa neveriacky čašník. ,,Viete, ona je chorá,“ bránil svoju sestru Vladuško. A všetko to zaklincovala Kaťulkina dvojička Evička slovami: ,,Áno, ona je chorá, na pľúcka“ a významne sa pritom poklepkávala po čele. Kaťulkine zúfalstvo s pribúdajúcim časom narastalo, a tak sa uchýlila k nepozorovanému vyjedaniu tanierov, na čo jej Vladko poradil, aby obišla dvakrát stôl a bude najedená. Možno ho Kaťulka mala poslúchnuť. Tepličské halušky jej údajne veľmi nechutili...

No a po večeri nasledoval mimoriadne kultúrny program, premiéra celovečerného filmu ,,Pioniersky tábor Unhošť 2008“. Záujem o projekciu bol veľký, šopa vypredaná do posledného miestečka. Slávnostný ráz celej akcii dodalo dekorovanie víťazov súťaže o najkrajšiu pionierku a najkrajšieho pioniera roku 2008. Vladuško a Evička prevzali svoje šerpy a korunky a dúfam, že budú dôstojnými nositeľmi týchto významných titulov. Evička tušiac dôležitosť chvíle, nepodcenila prípravu. Do šopy dorazila v nádhernej večernej toalete, doplnenej vkusnými šperkami a vysokými topánkami (siahajúcimi až po kolená, keďže išlo o gumáky). Pri preberaní titulu nezabudla poďakovať všetkým, ktorí jej posielali hlasy a samozrejme prišlo aj na svetový mier. Nuž a až do konca zletu sme jej nepovedali inak, než La Fantína...
Samotná premiéra dopadla nad moje očakávania. Niektoré vtipné repliky zanikli vo výbuchoch smiechu a dokonca som v hľadisku zbadala i slzy smiechu.

Na výlete

Piatkové veľmi skoré ráno (mohla byť tak jedna hodina) sme na tohtoročnom Hujerfeste zasvätili hazardu. Uzatvárali sme stávky, kedy dorazia Kráľovičovci. Tipy boli rôzne. Od prehaných optimistov (6.00 hod ráno) po ničím nepodložené pesimistické úvahy (14.00 poobede). Najpresnejší odhad mal nakoniec Pištík, ktorý tvrdil, že opel zatrúbi pred bránou o 7.45 hod. V skutočnosti nás Kráľovičovci nechali spať o kúsok dlhšie. Prišli presne o 7.52 hod. No a potom, o niečo neskôr sme sa vybrali na výlet.

Važecká jaskyňa bola krátka, ale krásna. Už pred vstupom sme pútali pozornosť ostatných návštevníkov rovnakými šiltovkami a vtipnými rozhovormi.

Prišlo aj na hromadné fotenie (pričom Vladuškova požiadavka znela jednoznačne, odfoťte mi aj tenisky, sú nové). Priamo v jaskyni pri pozostatkoch medveďa Kaťulka hovorí Evičke: ,,Eva, už si pozbierala kosti na polievku?“ Sprievodkyne nás nemohli prehliadnuť a tak, keď sme sa mali naskladať na menšiu plošinku jedna z nich vraví: ,,Všetci sa pekne posunieme tak, aby sa aj rodina Hujerova zmestila.“ Potom nás čakala neľahká úloha, mali sme ostať také dve minútky úplne ticho. Verte či nie, ale našej rodine sa s výnimkou spánku (aj to je otázne, vďaka chrápajúcemu komandu) podaril tento husársky kúsok po prvýkrát. Sprievodkyne si za to vyslúžili osobitné poďakovanie. No a od chlapcov sa dočkali sympatií, dievčence sa im zjavne páčili. Keď sa pri jazierkach Hujerovci začali pýtať na hádzanie mincí, jedna z nich, upozorňujúc na nízky zárobok vraví: ,,Keď tam hodíte 5000 korún, uvidíte aj sprievodkyňu v jazierku.“ Chlapci jednohlasne zvolali, že môže skákať, že sa vyzbierame. Ich nádeje schladila Kaťulka, keď skríkla: ,,Ja sa vám tam hodím aj zadarmo a aj sa vyzlečiem.“ ,,Kata, nestraš turistov, veď si za exkurziu zaplatili,“ zakročil Pištík. A bolo po srande...

Po Važeckej jaskyni sme si program mohli vybrať. Buď Slovenský raj (a silný lejak) alebo Bešeňová (a slniečko). Väčšina si zvolila druhú možnosť.

V jednom z bazénov naplnených termálnou vodou sa odohral aj tento dialóg:

Kaťulka sa sťažuje: ,,Akosi ma bolí rameno.“
Maťko: ,,To si si vymyslela novú disciplínu? Už ťa nebolí koleno, ale rameno?“
Martinko pre svoje nehorázne slová takmer prišiel o Študentskú pečať a Malcao, ktorému Kaťulka až z Unhošťa doviezla.

A aby sme nezabudli. Pištíkovi za jeho odhad stále dlžíme jedno veľké pivo.

Hujerfest 2008 v číslach

A ešte zopár štatistických údajov:
na tohtoročnom Hujerfeste sa spotrebovalo 8 kíl mäsa na grilovanie, 7,5 kíl mäsa na guláš, 8 pecňov chleba, 20 rožkov, 4 plechy koláčov, 3 bábovky, 3 kilá tresky, 20 kusov kukurice, 3 cukiny, 2 kilá syra, no a vypili sme 68 pív, 4 acidká ostali v hanbe. Nazbierali a načistili sme 5 prepraviek húb, zavarili 27 pohárov čučoriedok a navarili 20 pohárov lekváru.

Dovidenia o rok

Najdôležitejšou dnešnou úlohou v práci bolo udržať obe oči otvorené. Čo vám budem hovoriť, stálo ma to veľa síl. Ale z času na čas som sa prebrala, keď som si spomenula na tých niekoľko dní v Liptovskej Tepličke a okolí. Na návštevu jaskyne, na ktorú budú istotne s láskou spomínať aj fešné sprievodkyne, na hromadnú návštevu Bešeňovej, večeru v Turničke a Kaťulkin hlad, famóznu La Fantínu, hurónsky smiech na DVD projekcii, usilovné čistenie hríbov, zaváranie čučoriedok, grilovanie, vzácnu návštevu, debatu v kuchyni, Mirku a Maťka v kroji a vskutku hodnotnú tombolu. Zopár dní plných pozitívnej energie a smiechu, ktorý nám minimálne o desať rokov predĺžil život...

Dovidenia o rok, Hujerovci