Pred oslavou

Úbohá pani Břenková s vodou v kolene mi pripomenula, že som chcela pridať zopár výrokov zo spomínanej kolaudácie u Pištíka. Vtedy mala vodu v kolene Boženka a Kaťulka popri tom, ako sa snažila vyprovokovať bitku, sa o Boženkine koleno oprela. Najmladšej žabičke vyhŕkli od bolesti slzy, Kaťulka zanariekala, že zmrzačila Boženku a ktosi poznamenal, že jej vlastne urobila službu, lebo jej tú vodu vyžmýkala.

Osobne si myslím, že Kaťulkine problémy s kolenom majú korene v (dávnej) mladosti. Kaťulka bola obetavá volejbalistka a ešte obetavejšia atlétka. Údajne dokonca ovládala flopa a pri jednom pokuse skočiť do výšky (v tretrách, lebo sa nestíhala z inej disciplíny prezuť) sa ocitla na vodítkach. A okrem kolena si to odnieslo aj stehenné lýtko. (Nie, nejde o preklepy, ale o ďalšie perly do Kaťulkinho slovníka).

Samozrejme, že prišla reč aj na Kamilkovu dielňu (Jurulíkom nedávno upratanú). Náš kapitán všetkých šokoval, keď s vážnou tvárou predniesol, že v dielni vždy všetko nájde. Pohotovo však dodal, že podmienkou je, že musí hľadať niečo iné. Riška toto konštatovanie nenechalo chladným a donútil Kamila spomenúť si, koľkokrát boli spolu v istom obchode, keď robili kanalizáciu. Jeho švagor sa iba usmial a podotkol, že ho tam aspoň poznajú.

No a nechýbala ani klasická slovná prestrelka medzi dvojičkami. Citujem: ,,Eva, ty prečo nepiješ? Veď ty nešoféruješ. Ty si čudná. Veď my nie sme také dvojičky, aby si musela robiť to isté, čo ja."

No a ja ešte pripomínam, že 28. novembra si u Pištíka dáme reprízu. Oslavovať budeme Kataríny. A Maťkove, Jurulíkove a Katkine narodeniny. A môj titul.

O obruse a vaječníku

Tak som bola sprdnutá, že nepíšem. Nanešťastie nemám ani žiadnu poriadnu výhovorku. Ale aspoň som pri maličkom upratovaní našla papier s výrokmi z kolaudácie u Pištíka, ktorá sa už pomaličky zaradila medzi historické udalosti. A vďaka tomuto papieriku som si spomenula na historku, ktorú síce naše mamičky nespomínajú príliš často, no o to milšia sa mi vidí. V skratke ide o to, že na jednej dávnej návšteve u Horánskych na Zrínskeho sedel náš roztomilý Romuško babičke na kolenách, tichučko ako myška. Ostatné dve mamičky Evičke závideli, aké poslušné dieťaťko má. A hoci Evička je pyšná dodnes, mamičky (a aj my ostatní) už vedia, že Romuško nesedel pokojne len tak pre nič za nič. Vo svojich baculatých rúčkach totiž držal nožničky a s veľkým sústredením vylepšoval novučičký obrus. Istotne mu dodal mimoriadne moderný vzhľad. Ako Kaťulka na kolaudácii u Pištíka poznamenala, vo veku dvoch rokov musel byť Romuško veľmi inteligentné dieťa. O tom, samozrejme, nikto z nás nepochybuje. Polemiky sa však vedú o tom, ako sa nožničky Romuškovi do rúk dostali (jedna z verzií hovorí, že pochádzali priamo od babičky), mňa by tiež zaujímalo, ako tento vylepšený obrus skončil. No a Štefanova Katka má určite dodnes voči nášmu plavcovi pocit nedôvery, keď si u nich sadá za stôl...

A keď už sme pri Romuškovi, tak plním aj ďalší rest. Fotodokumentáciu z top udalosti leta si môžete pozrieť tu. Tak, tak, už je z nášho strihača oficiálny magister, dokonca aj s diplomom. A my sa všetci veľmi, veľmi tešíme, že pán doktor sa pomýlil. Padnutý vaječník by nám rozhodne toľko radosti nikdy neurobil...

P.S. Fotka k článku je vcelku symbolická. Síce sa to nezdá, ale je na nej aj Romuško. Akurát Evička všetkých presviedčala, že je to úplne inak.