Degustácia

Prišiel čas na ďalšiu časť našej veľkonočnej Hujer tour. Ešte predtým správa, že Miruškina teta z Kanady do Kanady šťastne doletela a to aj napriek sopke, ktorá vybuchla pod ľadovcom Eyjafjallajökull.

A teraz k sobote. Prvú časť dňa sme strávili na 29. augusta, no a potom sme sa presunuli k Pištíkovi a Katke na kačku a lokše. Mastené, aj makové. A na prekvapenie, o ktorom sme nevedeli nič. Veď inak by to nebolo prekvapenie. Obed v Rači bol vlastne takou malou svadobnou hostinou, keďže Vierka s Vladkom oslavovali 40. výročie svadby. Bola aj replika svadobnej kytice a minúta ticha, podaktorí dokonca lobovali za jedenie polievky z jedného taniera, ale neuspeli. Pred očakávaným prekvapením sme dostali pokyn absolvovať prechádzku, počas ktorej sme v miestnej krčme boli svedkami toho, ako pani s dieťaťom usilovne hľadala v tráve guličku, lebo bez nej je vraj Žofka veľmi nervózna. Chvíľu trvalo, kým sme pochopili, že Žofka je pes. A o ďalšiu chvíľu sme videli, ako muž s kočíkom kričí za tou pani, či ten kočík nepatrí k nej. Patril. Našťastie v ňom žiadne dieťa nesedelo. No a na ceste z prechádzky sme nakoniec Žofkinu guličku našli na ceste. Tá ale musela byť nervózna... Asi ako vodička električky, keď sme s Luciou prvýkrát nastupovali s kočíkom do tohto dopravného prostriedku a ani jedna z nás nevedela, či ide prvá rúčka alebo strieška. Keď už sme kočík začali dvíhať, teta na nás zakričala, že naopak. Tak sme sa s Luciou pekne vymenili a začali kočík dvíhať druhýkrát. ,,Nie vy naopak, kočík", krútila nad nami teta hlavou. Jurulík poznamenal, že Hugo mal šťastie, že sme kočík neotočili kolieskami hore.

Ale poďme k spomínanému prekvapeniu. Podaktorí už v piatok začali tušiť, že bude mať niečo spoločné s alkoholom, keďže Pištík zatrhol dopravu autami. A keď z pivnice začali do jednálne prúdiť krabice s pohármi a fľaše vína, bolo nám to všetkým jasné. Čakala nás degustácia. Pištík sa navyše veľmi zodpovedne pripravil a tak sme nielen degustovali, ale aj pozorne počúvali a všeličo zaujímavé sa dozvedeli. Aj keď naša pozornosť s pribúdajúcim časom postupne upadala a tri fľaše sme dokonca zdegustovali až v nedeľu. V každom prípade to bol skvelý nápad. Pištík pri našom odchode vtipne poznamenal, že hľadal spôsob, ako sa kultúrne opiť a ja dodávam, že ho jednoznačne našiel :-) Ale hlava ma nebolela...

A ešte vtipné výroky poctivo mnou zapísané:

,,Škoda, že nie som sirota," povzdychol si pri obede Vladuško

,,Budúci rok pôjdeme na Vianoce do Kanady," hovorí Kaťulka. ,,Vy ma chcete za čo potrestať?" povzdychla si MTzK. ,,A Gabika odíde na Vianoce na Honolulu," nasadil jej chrobáka do hlavy Pištík.

Kaťulka s Evičkou spomínali, ako na dovolenke v Juhoslávii premýšľali nad emigráciou. ,,Neušli sme kvôli Mirke," uzavrela nostalgicky Kaťulka. ,,To bolo v tom čase, keď ja už som bola vonku? To som teda mala šťastie," poznamenala Gabika.

,,Milujte sa a množte sa," motivuje Vladuško prítomných k zväčšeniu rodiny. ,,Ja sa už nemôžem množiť," so smútkom v hlase hovorí Kaťulka. ,,Tak niečo kúp," povzbudzuje ju Vladuško.

,,Keď bude zajtra pekne, môžeme sa ísť prezliecť do Botanickej záhrady," hovorí Boženka

,,Poznáme 6 druhov vína. Biele, červené, dobré, zlé, kúpené a zadarmo," ozrejmil nám základné delenie Pištík.

,,To je také ťažké víno," hovorí Pištík. ,,Rýchlo som ho vypil, neuniesol som ho," vysvetľuje Jurulík prázdny pohár.

,,Rizling rýnsky má korenistú a plnú chuť, zvýraznenú pikantnou kyselinkou, niekedy aj vyššími delikátnymi aromatickými látkami, ktoré zaujmú nevtieravým a dlhotrvajúcim chuťovým vnemom," hovorí Pištík o víne, ktoré práve degustujeme. ,,Ja nič necítim," sťažuje sa Jurulík. ,,Ty más prepitú hubu," ozrejmuje mu Vladko.

A ešte fotodokumentácia.

Sobota, 1. časť

Po pôstnom piatku prišla počas veľkonočnej Hujer Tour podstatne rozšafnejšia sobota, ktorú sme odštartovali nostalgickou návštevou 29. augusta číslo 38. O tejto udalosti už bola reč, preto bez ďalších slov pripájam príslušnú fotodokumentáciu. Dokonca na nej nechýba ani Kaťulkin odchod po zábradlí. No a naša prostredná žabička si dokonca vyslúžila samostatný album. Veď uznajte, že jej pokus zdolať lipu sa nezmazateľnými písmenami zapísal do našej rodinnej kroniky.

Pôstny piatok

Včerajšou neskoršou večerou u Pištíka a rozlúčkou s nemeckou vetvou rodiny sa oficiálne skončila veľkonočná Hujer Tour. Trvala od piatka do pondelka a vyžiadala si daň v podobe presilených bránic a nabratých kilogramov. Inak sme ju všetci prežili. Ale pekne po poriadku.

Hujer tour sa začala pôstnym obedom u Evičky. Zraz bol o druhej, jedli sme o tretej a uvedomelá časť rodiny presadila zákaz konzumácie mäsa. Boli cestoviny a huby. A retro krupicové slíže. A padli aj tieto perly ducha:

,,Kaťulka, máš krásny prívesok,“ hovorí so závisťou Boženka. ,,To máš z Kene?“ ,,Áno, to mám v cene,“ odpovedá jej veselo sestrička.

,,Tá tvoja čapica, Božka, je úplne super. Mala som ju na tej savane celý čas,“ kvituje Kaťulka požičanú pokrývku hlavy. ,,Myslíš, na safari?“ uisťuje sa najmladšia žabička.

,,Som vám kúpila rovnaké, aby ste sa nehádali, ale sú rozdielne,“ komentuje Kaťulka obrusy, ktoré priniesla sestersko-švagrinskej časti rodiny.

,,Števko, ty si sa tiež dobre oženil, mohol si aj horšie dopadnúť, mohol si si vziať svoju sestru,“ zopakoval starú pravdu Vladko v predvečer 40. výročia svojho sobáša.

,,Daj ten košík vedľa, lebo potom nevidím, koľko je hodín,“ vraví Kaťulka Riškovi (pravdepodobne v úmysle zrušiť Veľkú noc). ,,To je jedno, tam je stále pol tretej,“ odpovedá jej švagor.

Debata Vladka a Štefka:

V: ja nemusím ísť na trh

Š: ale veď si chcel ísť na trh

V: ja som nechcel ísť na trh

Š: si chcel planty kupovať

V: aha, tak som chcel ísť na trh, tak môžeme ísť

Po výdatnom pôstnom obede hovorí Evička: ,,Poďme sa najesť do sýta, lebo do sýta sme ešte nejedli.“

No a debatovalo sa aj o tom, že Kamilko má chrápanie vo svojej genetickej výbave ešte od praprapraprapračloveka z jaskyne, ktorý chrápať musel, aby odohnal divú zver. Takže či sa to Kaťulke páči alebo nie, nočnými zvukmi jej vlastne preukazuje službu.

To, že Boženka sa dostala na vysokú školu vďaka svojej skvelej športovej kariére sme už vedeli. Až tento rok sme sa však dozvedeli, že vysokoškolské štúdium si doslova vysedela. Spolu s Pištíkom a Jurulíkom sa všetci traja striedali na ministerstve školstva, kde na základe Boženkinej žiadosti čakali na zrovnoprávnenie športov Zväzarmu s ČSZTV. Všetci traja opakovali, že z ministerstva neodídu, kým nedostanú príslušný papier do ruky. Po dvoch týždňoch sa dočkali. Údajne v hodine dvanástej.

A tu je príslušná fotodokumentácia.

29. augusta

Milí Hujerovci, aj keď aktuálne sa vraj všetci tešíte, že sme odišli, predpokladám, že je to iba krátkodobé pominutie mysle. Lebo bez kohokoľvek z nás by to nebolo ono. Bol to jedinečný deň. Úprimne, na 29. augusta som mala slzičky v očiach. Keď som videla Vaše spomienky, šťastné i tie bolestné. Tri paradajky, súrodenci striehnuci za stenou, punčošky potrhané pri lezení na lipu, chalanské grify pri spúšťaní sa zo zábradlia, ušetrený čas pri dobiehaní do školy, hompáľajúce sa nohy počas chlapčenského fotbalu a Kaťulka lezúca cez okno. A popritom vidím babičku, ako vám na slížovej doske nesie chlieb s maslom, z ktorého sa teší celý dvor. A tiež, ako každý deň umývate schody a každý deň ich zametáte. Aj preto bol každý jeden z vás dnes smutný, ako boli oba dvory schátrané. Je to kus vášho života. A hoci my máme vlastné spomienky, tie vaše dva dvory vám tíško závidíme. Gabika, Vladko, Štefko, Eva, Kata, Božena...
P.S. Magda a Stano, ďakujeme