Dovolenka, časť tretia

A teraz k zážitkom našej skromnej priateľskej skupiny. Prvý týždeň sme navštevovali ,,žrací trh.“ Chceli sme ochutnaťpre nás neznáme jedlá. Akurát Vladuška chytilo hneď v úvode riedke behanie, takže si dával veľký pozor, čo si pri ktorom stánku kúpi. Vedúci zájazdu Wili si pochutnával na grilovanom zemiaku a grilovanom kuriatku, ženy boli o niečo odvážnejšie, ale aj ony jedli grilované kuriatko najčastejšie. Nezanedbávali sme ani prevenciu a tak sme každý večer pri kockových turnajoch destilovali (vodku, gin a sambuku). Niektorí menej zdatní jedinci odpadli už o desiatej večer. V rannom vstávaní mal Vladuško silnú konkurenciu, organizátorka Ráchel si už od skorého rána (6.30) lámala hlavu nad sudoku a spolu s prekladateľkou Evou nás všetci traja svojím rozprávaním spolu s vtáčím štebotaním budili do nového dňa. Ten sa začínal okolo ôsmej, kedy svitalo. No a potom sme sa kochali krajinou a prekrásnou prírodou. Navštívili sme národný park Angthong, ktorý pozostáva zo 42 ostrovov, videli sme nádherné skaly, ale aj hnus na pobreží, ktorý si ľudia zabudli odniesť. Ďalší výlet bol na prekrásnu pláž Hadrin. S jednou jedinou chybičkou. Nebol na nej ani jeden strom a teda ani tieň, ktorý niektorí členovia našej skromnej priateľskej skupiny potrebovali. Pláž bola krásne čistá, more nádherné a dokonca sa tam starali aj o okolie, čo v Thajsku nie je celkom samozrejmé. Videli sme aj najkrajšiu pláž na celom ostrove. Malibu sa nachádza na jeho severe a spolu s nami sa loďou plavilo ďalších 14 Slovákov väčšinou z Bratislavy a okolia. Absolvovali sme aj jazdu na slonovi, tento výlet sme spojili s návštevou niekoľkých prekrásnych chrámov. Mali sme šťastie na pekný slnečný deň a dokonca sme dostali dobrý thajský obed. Polievočku, kuracie mäsko, kokosové mlieko, všelijaké bylinky, nechýbala ryža a rôzne ďalšie mäská ugrilované na korení, ktoré my ani nepoznáme. Ich chrámy, to je ako rozprávka, tá krása sa ani popísať nedá, aspoň raz za život ich treba vidieť. No a po náročnom dni sme navštívili miestne Tesco, trošku nakúpili a potom som ja osobne soptila a hromžila, lebo zase začalo pršať. Tak sme si zahrali partičku kociek. No a potom prišiel čas odchodu. Rozlúčili sme sa s krásnou prírodou a milými ľuďmi, nalodili sa na starý známy Katamaran a za búrky zamierili na ostrov Samui. Čo vám budem hovoriť. Stále silno pršalo. A tak naša skvelá organizátorka Ráchel zariadila, že náš let s piatimi ľuďmi na palube odletel o 5 hodín sôr. Asi sa nás chceli čo najrýchlejšie zbaviť, v každom prípade, my sme boli veľmi spokojní. No a po druhýkrát sme pristáli v Bangkoku.

Dovolenka, časť druhá

V Bangkoku nás vítalo príjemných 37 °C. Na letiskových záchodoch sme sa prezliekli do letného oblečenia a utekali do správneho Gate cez celé velikánske letisko. A už v malom lietadielku ATR72 sme nabrali smer KOH SAMUI. Na ostrove bolo krásne slnečné počasie a aj napriek únave vládla v našej skromnej priateľskej skupine dobrá nálada. Iba organizátorky Ráchel sa rozčuľovala, že ceny taxíkov a lodných lístkov za rok o niekoľko bathov zdraželi. Ale plávať s kuframi na miesto určenia sa nám nechcelo a tak sme nasadli najprv na taxík a potom na loď Lomprayah – Katamaran. A zažili lejak, aký sme dovtedy nezažili, aj more sa na nás asi rozhnevalo, vlny presahovali cez celú loď. Poviem vám, niektorí cestujúci boli radi, že majú so sebou igelitové sáčiky. Táto strastiplná plavba na ostrov KOH PHANGAN trvala hodinu a končila v prístave hlavného mesta Thongsala. Lejak trval o niečo dlhšie, presne tri dni, nastalo vlhko a navštívili nás moskity, čo strašne štípu a ostávajú po nich hrče. Na miesto určenia sme sa dostali aj napriek vytrvalému dažďu. Ubytovanie v bungalovoch bolo veľmi pekné, iba 5 minút od pláže. Akurát sme si pri ceste k moru museli dávať pozor a chodiť po vychodených cestičkách, aby sme sa nestali obeťami kokosových paliem, ktoré zhadzovali svoje ťažké plody. Organizátorka Ráchel nás zoznámila aj s neďalekými obchodmi, obrovským trhom, internetom a ľuďmi, ktorí už niekoľko rokov chodia na rovnaké miesto. Sú to väčšinou matky, ktorých synovia sa rozhodli žiť na tomto ostrove. Tí tu majú svoje zázemie a podľa vlastných slov im ku šťastiu nič nechýba. Tak ako domorodcom, ktorí sú spokojní a usmievaví, nič ich nerozhádže, a tak si myslím, že infarkt im rozhodne nehrozí. Mne hrozil infarkt z vlhka, ktoré na ostrove po daždi zavládlo. Oblečenie, uteráky, topánky, to všetko bolo vlhké. Svojím nárekom a ponosovaním som už všetkým liezla na nervy, ale aj naďalej sa ku mne správali slušne. To Vladuško si pobyt užíval. Určite si pamätáte, že do Thajska letel veľmi chorý, takmer nechodil. A tak začal hneď na druhý deň navštevovať thajské masáže a netrvalo dlho a výsledok sa dostavil. Na koniec pobytu bol z neho hotový junák, ako keby o 20 rokov omladol. Svojou angličtinou obveseloval thajské masérky a ich pomocníčky. Koniec koncov, časť historiek vám už stihol porozprávať...

Dovolenka, časť prvá

A je to tu. Prichádza prvá časť série článkov o tom, ako Vladuško a Vierka dovolenkovali v Thajsku. Príjemné čítanie...

Tak ako každý rok, tak sme sa aj v roku 2010 zišli na návšteve u Špiónovcov. Naša priateľka Ráchel využila túto spoločenskú udalosť na to, aby nám ukázala viac ako 300 (slovom tristo) kusov fotografií z dovolenky v nám dovtedy neznámej krajine. Ráchel nám všetkým ozrejmila, že ide o Thajsko, slovo dalo slovo a začalo sa s plánovaním pobytu našej skromnej priateľskej skupiny v tejto destinácii. Všetci zúčastnení prejavili veľké nadšenie. Priateľka Ráchel sa ujala celej organizácie, zabookovala letenky aj ubytovanie a treba povedať, že všetko skvele zabezpečila. A keď už bolo jasné, že v januári 2011 naberieme smer Thajsko, začalo sa veľké zháňanie všetkého potrebného. Gumové topánky do vody, potápačské okuliare, šnorchle, repelenty (Horánskym vôbec nepomohli), no a samozrejme to najdôležitejšie, očkovanie. Naša skromná priateľská skupina sa zmenšila ešte o dvoch členov, Jana s Pištom odriekli cestovateľské dobrodružstvo zo zdravotných dôvodov a navyše čakali druhého vnuka. Ale muselo sa im celý január veľmi často štikútať od toho, ako sme na nich spomínali. Spomínali sme aj na Mischku, ktorá ostala u Švagerkovcov. Odchod, či skôr odlet pripadol na 2. januára. Na letisku sa konečne stretla celá naša skromná priateľská skupina: organizátorka Ráchel, vedúci zájazdu Willi, prekladateľka Eva a dvaja dohliadači na hladký priebeh celej expedície, pán Vladimír a slečna Vierka. Odovzdali sme kufre, vychutnali poslednú kávu v Európe a nasadli na lietadlo smer Ázia (letecká spoločnosť Eva air je inak ázijská, pre tých, ktorí by si mysleli niečo iné). A čakal nás desať a pol hodinový let s vytúženým cieľom: Bangkog.