štvrtok, júna 29, 2006

Perníkové srdce


A máme to tu. Fico, Mečiar, Slota. Títo traja páni zostavia novú vládnu koalíciu. Včera mi pri počúvaní tejto zostavy behal mráz po chrbte. Aj keď tento jav možno súvisel aj s blížiacim sa vysielacím časom coolovej relacky. V každom prípade nás viac či menej zaskočili. Utišovali sme sa vetou, že na túto zostavu si netrúfne. Trúfol si. Len pred tým ešte všetkých za nos povodil. A rozdelené sú aj posty, otázkou ostáva, kto konkrétne ich obsadí. Zopár mien už teraz dvíha tlak, ale možno nás ešte príjemne prekvapia. Tento pomerne rýchly vývoj udalostí ale znamená, že perníkové srdce nezíska nikto. Nie Števulík, ani ty. Hoci si sa snažil, ale tvoja odpoveď prišla až po uzávierke, priznávam, že neavizovanej. Ale uznaj, nemôžeš tipovať to, čo je už dva dni známe! Kam by sme sa dopracovali! Mimochodom, zaznievajú výzvy, aby občania opúšťali krajinu postupne a využívali aj letiská okolitých krajín. Pištík a ty nezúfaj. Tvoja šanca ešte žije. Veď ešte tu máme jednu súťaž: Kto bude majstrom sveta vo futbale, takže opäť vám pripomínam, že hráme o sladkú odmenu. Čas máte do výkopu semifinálového zápasu. A ja už recept študujem.
Teraz k rodinným záležitostiam. Palinko je chorý, berie antibiotiká. A rodičia ho nechali samého aj napriek tomu, že okrem choroby má aj meniny. Ako náš maródo-oslávenec trpko poznamenal, ktovie, či by sa takto macošsky zachovali jeho rodičia k Miške...Ale my mu o to úprimnejšie blahoželáme...Števulíka vyzývam, aby sa mi ozval s podrobnejšími pokynmi na letný zlet Hujerovcov, prvý augustový týždeň sa blíži rýchlejšie, ako by ste si chceli pripustiť. Dúfam, že časujete formu. Bude aj babičkin memoriál...

P.S. Perníkové srdce špeciál získava Evička. Vďačím jej za vypracovanie nielen daňového priznania, ale aj ročného zúčtovania poistného. V Liptovskej Tepličke ho odovzdám osobne...

piatok, júna 23, 2006

Futbalový ošiaľ


Milé dámy, keby ste to nevedeli, hrajú sa majstrovstvá sveta vo futbale. Aj keď si myslím, že minimálne počas súbojov o ovládač od televízora ste na to prišli. U nás to tak celkom neplatí. Jurulík sa totiž vynašiel. Najprv sledoval jedinečné futbalové divadlo v kuchynskom exile, teraz má základňu v spálni. Po návšteve predajne s elektronikou si na stenu namontoval malú obrazovku a miestnosť opúšťa iba počas polčasovej prestávky. No a počas dramatického vývoja prekračuje prah bytu a vydáva sa pod obchod, kde nervy drásajúce súboje prežíva s partiou barových intelektuálov. Komu fandí netuším. Lebo zápasy sleduje ako na bežiacom páse a k žiadnemu z tímov sa jednoznačne nevymedzil. Myslím, že suverénne najväčší zážitok z majstrovstiev sveta má Palino. Hrá sa aj vo Frankfurte a fotka k tomuto článku demonštruje, akej obľube sa zápasy nielen domácich tímov tešia. A fandí aj náš slovenský bratranec. Tu je úryvok z našej mailovej komunikácie: ,,Uz som tam bol z kolegamy. Je to fantasia. Vcera sme poseraly taliany vs. cechy v robote a jak taliany vychrali chef donesol schampus. Ked nemcy chrayu tak na main su 60.000!” Je to v pôvodnom znení, bez titulkov (Palinovej jedinečnej slovenčine stále nedokážem odolať). K tomu ešte Palino pridal pozvanie do Nemecka, že bude sranda písal. To som si celkom istá, ale vyzerá to tak, že minimálne ja osobne budem musieť rodinné stretnutie odložiť na avizovaný august. Ale vy ostatní neváhajte! Mimochodom, zaujímalo by ma, či šéf nosí šampus aj keď vyhrajú Nemci...

P.S. Keďže tipovanie povolebného usporiadania sa veľmi neujalo, čo takto tipovanie športové? Kto bude majstrom sveta? Podarí sa Brazílii obhájiť titul spred štyroch rokov? Opäť sľubujem odmenu, opäť sladkú a opäť prichádza do úvahy jej doručenie (aj keď zatiaľ nie osobné) za veľkú mláku...

utorok, júna 20, 2006

Jeden povolebný


A ešte také malé zažartovanie na ráno. Aj keď možno už o pár dní nám do smiechu nebude...

18. 6. 2006 9.00 Výsledky volieb: vyhráva Robert Fico
18. 6. 2006 18.00 Horí fabrika v Petržalke
18. 6. 2006 7.45 nedoručili mi do schránky noviny
Kua, že to pôjde tak rýchlo, to som teda nečakal

P.S. Aj takto to vyzeralo pred centrálou Smeru počas noci zo soboty na nedeľu. Arogancia moci v priamom prenose...

Po voľbách

Že som už dlho nič nenapísala. S takouto sťažnosťou sa na mňa Miruš obrátila. Priznávam, trošku som náš rodinný blog zanedbala. Ale z objektívnych príčin. Aspoň dúfam, že ich rodina za také uzná. Teda, príčina je jedna jediná. Predčasné parlamentné voľby. Tie sú pre každého novinára udalosťou a hromadou driny zároveň. Práve oni sú dôvodom mojej neúčasti na ostatnej rodinnej grilovačke, ktorou sme, verím že úspešne odštartovali niekoľko ďalších posedení pri mäsku (Miruš bola nadmieru spokojná musím povedať). Ale odvoliť som stihla. So zaťatými zubami dostal môj hlas líder pravice. Tak to ale vyzerá, že vo vláde po ôsmich rokoch nebude. Že sa nám tam tlačí Robert so svojimi podnikateľmi. Len ešte nie je celkom jasné, koho si so sebou vezme. Nech premýšľam koľko chcem, žiadna z možných alternatív sa mi nezdá dobrá. Len tá s Mečiarom a Slotom mi príde úplne najhoršia. Senilný blázon, notorický nacionalista a po moci bažiaci populista. Aj takých sme si zvolili. A tak sa mi zdá, že iba na Slovensku rastú politikom percentá priamo úmerne s promile v krvi (pre neznalých pomerov – Slota sa nám v kampani podgurážil, médiá to nakrútili a voliči ho podporili ešte štedrejšie). Ale aj tí kádeháci a Maďari sú na vážkach. Tak teda. Toľko malé povolebné okienko a teraz k tomu podstatnému. Vyhlasujem tipovaciu súťaž. Kto uhádne novú vládnu koalíciu, na toho čaká v Liptovskej Tepličke veľké medovníkové srdce. V prípade, že bude úspešná teta z Kanady, dostane cenu poštou. Pre Kaťulku jedno upozornenie: Na Slovensku komunisti do parlamentu neprešli, takže tých treba vynechať (asi ľudí ich reči o tom, že za totality sme slobodne mohli cestovať príliš nepresvedčili).
A poďme ďalej. Boženka je vo Francúzsku, program je nabitý, žiadne flákanie, aby ste si nemysleli. Ale zachraňovanie s najväčšou pravdepodobnosťou nebude, má svoju tlmočníčku, takže je v bezpečí.

piatok, júna 09, 2006

Návšteva lekára

Boženka sa živá a zdravá vrátila od mora. To už viete. Ale istotne neviete, ako spolu s Majkou navštívili lekára. Majka totiž mala zdravotné problémy. Tie totiž prídu vždy v ten najnevhodnejší čas, keď máte najviac práce. Alebo vtedy, keď oddychujete plnými dúškami. Predpokladám, že jazykové znalosti našej Boženky vám nemusím predstavovať. Sama hovorí, že sa pri niekoľkých pokusoch naučiť sa po anglicky dostala po lekciu číslo osem. Ani o stránku ďalej. A raz pri pracovnom pohovore po odrecitovaní krvopotne naučeného životopisu na výzvu ľahkej konverzácie v angličtine odvetila, že pán konverzovať môže, ale že ona bude odpovedať v slovíčkach. Lenže. V Egypte bol v stávke ľudský život. A tak musela Boženka prekročiť prah ôsmej lekcie. Hanba nehanba vypísala Majkine neduhy na papier, a to v poradí ich závažnosti. Od kašľa, cez bolesti žalúdka, až po uši. Takto vyzbrojené sa vybrali k lekárovi. Ukázali mu zoznam, lekár Majku postupne podľa neho vyšetroval, až sa dostali k ušiam. A tu nastal problém. Pán doktor sa totiž pýtal, čo konkrétne Majku trápi. Na bolesť obe záporne zakrútili hlavou. Na tekutinu v ušiach reagovali rovnako. Lekár bol v koncoch, neisto krčil ramenami. Čo tú pani môže trápiť? Odpoveď? Tej pani v ušiach hučalo. Lenže hukot v ušiach v slovníku nebol. S takouto špecifickou zdravotnou patáliou prekladateľ evidentne nepočítal. Pri hučaní v ušiach nepomôže ani obľúbená dorozumievacia pomôcka rukami - nohami. A tak prišlo na pomôcky zvukové. Húúúúú, húúúú, ozývalo sa po ordinácii. A lekár pochopil. S úsmevom na tvári predpokladám. A k neduhu pripojil aj medicínu. Zakreslil ju do zoznamu chorôb spolu s ďalšími liekmi. Pripojil aj spôsob a čas užitia. No a došlo aj na injekciu. Čo Boženka ako divák nezvládla, došla na ňu slabosť a musela Majku vystriedať na lehátku v ordinácii. Majka žije a je jej už lepšie. Aspoň po fyzickej stránke. Tak to vyzerá, že Boženka to s pomocou slovníka a duchaprítomnosti zase raz zvládla. Aj s Majkou samozrejme.

P.S. Boženka bola aj v Luxore, nadšená je ešte stále. A plávala aj v mori, s plutvami o dve čísla väčšími. A je krásne opálená. A oddýchnutá k tomu.

štvrtok, júna 01, 2006

Všetko najlepšie


Pamätáte si, ako sme raz na Vianoce urobili mládežnícku výpravu do kina? Do staručkého meďáku sme sa natlačili šiesti a vyštartovali sme priamo do Polusu. Cesta bola pomerne zábavná, rozhovor sa točil najmä okolo toho, ktoré z detí prevezme v budúcnosti zázračnú varešku od Vladuška. Babul vtedy skonštatovala, že Roman s Maťom to zrejme nebudú, že jej brat má problémy aj s prípravou čaju a párkov a že ani od bratranca Romuška zázraky neočakáva. Tomáško skromne poznamenal, že párky a čaj zvláda a pridal k tomu sáčkovú polievku a praženicu. Čarovná vareška tak jednohlasne pripadla najmladšiemu členovi Hujer family. Cesta plynula ďalej, debata tiež, keď tu zrazu Maťkovi akýsi sviatočný vodič do cesty vošiel. Prudké zabrzdenie sa neobišlo bez zahrešenia, ku ktorému sa z plných pľúc pridal aj Arnoštko. Výchovne sme ho upozornili, že také slová do úst nepatria a deťom už vôbec nie. Arnoštko sa však nedal a s úsmevom na tvári nám vysvetlil, že keď má tú čarovnú varešku po Vladuškovi prevziať, musí sa aj v šťavnatých rečiach zdokonaľovať. Túto poznámku sme obišli mlčaním. Pre istotu. Aby sme sa nerozrehotali na plné kolo. Do kina sme dorazili šťastne a kolektívne sme sa oddali sledovaniu filmu Hľadá sa Nemo. Ja som bola poriadne na nervy, bála som sa ako už dávno nie. Tomáško ma dve tretiny filmu upokojoval, tvrdil, že to dobre dopadne. A nemýlil sa. Ako inak mohla skončiť rozprávka pre deti, že áno...A potom sme sa ešte zastavili u Horánskych v ich jednoizbovej haciende a pobrali sa domov. No a ešte niekoľko dní sme používali slovné spojenie z filmu Plávať, stále plávať. Prečo vyťahujem decembrové popoludnie v kine v júni? Lebo dnes je medzinárodný deň detí. Tak nám všetkým blahoželám. A dúfam, že deťmi ostaneme ešte dlho. Tak ako naši rodičia, ujovia a tety. Nezostarli, nezvážneli, stále sú detsky blázniví. A že to filmové predstavenie nebolo posledné. Čo takto v lete navštíviť ZOO? K MDD to predsa patrí...