utorok, apríla 01, 2008

Cez oceán

Chcela som najprv napísať, že keď si každý deň odložíme do prasiatka 10 korún, tak by sme si mohli na tie Vianoce v Kanade postupne našetriť. Ale potom som sa zamyslela, trošku som aj v mysli rátať začala a zistila som, že za 365 dní by sme v prasiatku našli chabých 4380 korún. A tak sa mi čoraz reálnejšia vidí predstava Vladuška a Pištíka, čo znamená, že celá rodina pod Romčovým dohľadom podstúpi intenzívny plavecký výcvik. Začať s ním môžeme na najbližšom stretnutí v Unhošti. Zatiaľ si dáme suchú prípravu, predsalen, tamojší rybník nepôsobí príliš lákavo. A voda v potoku v Liptovskej Tepličke sa bude svojou teplotou viac podobať reálu. Kamil dostane za úlohu naplánovať trasu a určiť azimut, Pištík bude baliť spolu s Jurulíkom koláče, aby nenavlhli a všetci ostatní nech časujú formu. Zíde sa nám to. Ja som napríklad začala cvičiť. Konkrétne včera som si dala hodinku bodyformingu a o týždeň som odhodlaná pracovať na svojich svaloch opäť. Palinko tiež nezaháľa a na svojich kratučkých lyžiach brázdi svahy v Rakúsku. Dúfam, že sa nám živý vráti a zážitky vtipné opíše. A v Unhošti si s nami vychutná niečo, čo počas života na západe zažiť nemohol - nefalšovaný pioniersky tábor. Dúfam, že sukničky pre naše nežné žienky sa už šijú a pionierske šatky tiež nebudú chýbať. Jurulík by mohol začať pracovať na preukazoch, Vladuško s Pištíkom na športových disciplínach a slečna Vierka na výzdobe nástenky. Ak si to Kaťulka zatiaľ nerozmyslela...
P.S. Jurulík zisťoval u kolegovej manželky, čo pracuje v cestovke ceny leteniek. Mimo Vianoc by vraj prichádzala do úvahy aj dáka množstevná zľava...