Aby ste si nemysleli, že iba nemiestne sľubujem, prichádza zopár postrehov z pionierskeho tábora (alebo z miestneho unhošťského blázninca, že áno). Nedá mi nespomenúť cestu našej osádky vedenej šoférom Jurulíkom. Zrejme pod dojmom prehratej hokejovej partie s Fínmi sme stratili azimut. Po krátkom blúdení Boženka zbadala transparent Kostka Unhošť a nám bolo hneď veselšie. Vedeli sme, že náš cieľ sa blíži. Ale ešte pred tým sme skončili v Pticích. Nie, nie v tých, čo si myslíte, ale v reálnych Pticích označených príslušnou tabuľkou. Takže konečne verím, že existujú...
Ale poďme k táboru. Štvrtok sa niesol v prípravnom duchu. Chystali sme výzdobu. Holubice mieru, trikolóra, transparenty, mávatká, nič nemohlo chýbať. A ani nechýbalo. Kaťulka iba neveriacky krútila hlavou po návrate z obchodu. A potom krútila ešte viac, keď si podrobne obzrela kútik syfilitického Vladimíra Iľjiča. Romuško pripravil krásny portrét, Evička ešte krajšie kvety (vraj kedysi naša žabička paktovala s kolotočármi), nechýbala sviečka a ani plaketa. Na nástenke sme si mohli prečítať zákony pionierov, spoznali sme pionierske symboly a začali sa učiť pioniersky sľub. Dozvedeli sme sa tiež o tom, že Vladuško je vedúcim tábora, slečna Vierka má na starosti nástenku, Riško prvú pomoc, Kamilko pitný režim, Jurulík je kultúrny referent (čo si vysvetlil tak, že každé ráno zbieral psie hovienka na záhradke), no a Štefanovej Katke pripadlo bodovanie izieb. Svojej úlohy sa chopila zostra a okrem výzdoby (vďaka nej bol krepový papier správne zarotovaný) hneď vo štvrtok ráno obodovala izby. Chlapci z vikingskej nory dopadli najhoršie. Prečo, to sme pochopili na záver tábora. Ich cieľ bol totiž od začiatku jasný – získať čo najmenej bodov. Akurát, že im to Katka každý deň statočne kazila a privieraním všetkých očí im vždy dáke čestné body udeľovala. Po obede (ktorý udal tón celému táboru, mali sme totiž chili con carne) sme si dali povinný odpočinok. O 16.00 sme mali vyraziť na povinnú prechádzku, ale ako to už býva, odchod sa posunul takmer o hodinu. Prešli sme sa okolo rybníka a netrpezlivo čakali na vedúceho tábora s rodinou. Popri tom sme nacvičovali táborové piesne, veľkým hitom sa stala najmä Sovietska žartovná nasledovaná Piesňou šťastných detí a Pionierskou. Evička si dokonca vykloktala, aby bol celkový dojem silnejší. Myslím, že sme našu najzápadnejšiu posádku privítali so cťou. Mávatká aj piesne boli v akcii po prvýkrát. A nabudúce sa dozviete, kedy boli v permanencii opäť...
