Skulptúra

O Hospode u vetešníka už bola reč. Viete, to miesto v Unhošti, kde nájdete matičky, šróbiky, skrutky, kladivká, klieštiky a všetky možné aj nemožné technické záležitosti na niekoľkých metroch štvorcových. Pôsobí mimoriadne inšpiratívne. Iba ťažko sa to vysvetľuje, ale je to tak. Lebo...Vždy som si myslela, že Riško je taký drsný chlapík. Že k umeniu ho nič extra neťahá. Ale hlboko som sa mýlila. Riško je umelec. Aj keď trošku svojský. A dovolím si tvrdiť, že jedinečný cit pre svoje výnimočné diela získal práve v Unhošti, po niekoľkých návštevách legendárnej dielne a priľahlého dvorčeka. Všetko vyplávalo na povrch v to leto, keď Kamil oslavoval 60-ku. Výberu vhodného darčeka už tradične predchádzalo niekoľko bojových porád, až sa nakoniec rodinná rada uzniesla na daroch niekoľkých. A tak sa v onen inkriminovaný deň dočkal Kamil kompletnej rybárskej výstroje (vrátane mydla, uteráka a toaletného papiera), papučiek s dôsledným označením pravá a ľavá (aby vzhľadom na svoj vek mohol bezbolestne hodiť za hlavu pochybnosti ktorá je ktorá), či dopravnú značku upozorňujúcu na maximálnu povolenú rýchlosť i zákaz zahýbania (tuším doprava). Vrcholný dar bol však skromne ukrytý v rohu záhradky. Pred zrakmi zvedavcov ho chránila plachta, všetci s napätím čakali, čo sa pod ňou objaví. Odhalenie sa odohralo v slávnostnej atmosfére. Pred zrakmi nastúpenej rodiny a najmä oslávenca ho odhalila Vierka. Ten dar. Onemeli sme od úžasu. Všetci. Kamila nevynímajúc. S otvorenými ústami sme hľadeli na jedinečnú skulptúru, ktorá sa pred nami zjavila. Stierače, maliarska štetka, reťaz, pedále z bicykla, hasák, matičky a ešte veľa, veľa užitočných vecí pozváraných do útvaru silno pripomínajúceho guľu trónilo na železnej tyči. Tomáško, ktorý sa práve vrátil z letného tábora položil ako správny syn svojho otca zásadnú otázku, že na čo to je. Odpovede sa dočkal až večer. Keď sa nad Unhošť zniesla noc a Riško predviedol genialitu svojho výtvoru. Zapojil ho do elektriky. A my sme onemeli po druhý krát. Lebo skulptúra nebola iba skulptúrou, ale aj nočnou lampou. Dnes už nesvieti (predsa len, odvtedy už ubehlo pekných pár rôčkov), Riškova umelecká kariéra však trvá aj naďalej. Jeho výtvory už majú vo svojej zbierke Kaťulka (tá dostala veď viete čo), Jurulík a Pištíkova Katka (tí dostali 50-ku na krk), Vladuškovi sa pre zmenu skvie na krku 60-ka. A ja pevne verím, že Riško sa postupne začne orientovať aj na mladšie ročníky. Lebo my máme o chvíľu na krku tridsiatku a ja dúfam, že to bude platiť doslova.

Šibi ribi 2

Tak Romuško nakoniec prišiel. Spolu s Riškom. Svoju povestnú zmes voňaviek rôznych druhov tento krát dokonca vymenil za značkový parfém. Gucci to vraj bol. Ale s malým šibalom od Martina a ďalšími štyrmi značkami od jeho kamarátov to poznať nebolo. Voda bola vlažná, z pohára, decentne nafŕkaná do tváre. A šibi ribi vymenilo spontánne želanie menšieho množstva rečí a väčšieho množstva pohybu pre mňa a pre Boženku. Boli aj peniaze. Aspoň tak sa mi to vidí, že Boženka niečo Jurkovi z peňaženky vyťahovala. Vladuško nedostal ani korunu, ani vajíčko, hoci šibal aj on. Na diaľku. Telefonicky. Dokonca som dostala príkaz vykríknuť, že ma vodou polieva. Tak som kričala a Vladuško na druhom konci linky hovoril šplech, šplech. Podobne obišla aj Boženka. Vierka skončila o niečo horšie. Vladuško ju požiadal o niečo z mrazničky a následne na ňu vychrstol pohár vody. ,,No neoblej ju, keď tam tak krásne stála,“ tak znie Vladuškove oficiálne zdôvodnenie. Vierka údajne skonštatovala niečo o tom, že už je starý, mal by konečne dostať rozum a na podobné hlúposti zabudnúť. Ako obišla Kaťulka neviem podrobne. Spomínala niečo o Tomáškových spolužiakoch, ktorí ju prišli vyšibať. O Kamilkovi povedala iba toľko, že išiel šibať a stále nie je doma. Tomáško už doma bol. Myslím, že boli asi tak dve popoludní. Najviac nádejí som vkladala do Mirky s Babul. Predsa len, popod okná Pištíkovej haciendy v Liptovskej Tepličke tečie potok, tak som tajne dúfala, že dievčence v ňom skončia. Neskončili. Šibačov poučili o decentnom oblievaní, tí skonštatovali, že to nie je žiadna zábava a neprišli. A Maťko vraj tiež iba z pohára fŕkal. No čo, snáď nabudúce. Inak sme boli s Boženkou a Jurkom u Evičky, Evička bola s Riškom a Romušom u nás, prišiel aj Martin, tak to bolo také rodinné. Boli sme aj na cintoríne. Treba dosypať zeminu a vietor rozbil svietnik. Ale večnú sviečku aj s baterkami sme zachránili. Zachrániť sa nám nepodarilo fialové kvety od Kaťulky. Zima a dážď sa na nich príliš podpísali. Trhalo mi srdce, keď som ich do koša odkladala. A ešte pohľad do Unhošte. Tomáško má za sebou preteky a jeho rodičia ďalšie úvahy na tému naše spolužitie. Medailu zatiaľ nezískal, ale uznajte, že po kopanci do istej chúlostivej časti tela sa ťažko bojuje. Verím tomu, že aj na to príde (medailu myslím). Podkrovie je už takmer hotové, takže sme dostali pozvanie na jeho prehliadku. Prísť môžeme aj skôr si myslím, očakávaní sme v každom prípade v lete. Lebo verte, či nie, ale Kamilko oslavuje 65 rokov. Kaťulka si preto zaslúži potriasť pravicou, že sa ešte nezbláznila. Upozorňujem, že šiltovky a tričká sú povinné. Ale to si ešte dáme včas vedieť...

Šibi ribi

Šibi ribi, mastné ryby...V živej pamäti mám mojich troch a neskôr štyroch bratrancov, ako zo seba súkajú týchto zopár veršíkov. Boženka v chodbe ticho našepkáva, chlapci sa potia a dúfajú, že krátky výpadok pamäte sa na vyšibanej výslužke neodrazí. Potom vytiahnu striekacie pištole a je po tréme. S radostným výrazom na tvári útočia na všetky ženy, ktoré majú v dosahu. A potom už len čakajú, čo im Boženka nadelí. V balíčkoch nechýbajú sladkosti, no pre našich chlapcov boli a aj sú kľúčové najmä peniaze. Áno. Moji bratranci sú mamonári. Takí maličkí. A nič nerozžiari ich očká viac, než papierové bankovky. Palinko dokonca pre tento finančný aspekt šibačky trávil niekoľko rokov po sebe Veľkú noc na Slovensku. U nás si chlapci zvykli veľkonočný úlovok počítať a ja som im ticho závidela. Za zopár násilných ťahov prišli k celému majetku. Darmo Evička túto diskrimináciu kompenzovala sladkosťami od výmyslu sveta, pocit krivdy vo mne do dnešného dňa ostal... Keď tak nad tým premýšľam, tento rok asi moji milí bratranci šibať neprídu. Ani jeden. Tak sa mi vidí, že to bude po prvý krát. Maťko naháňa dievčence v Tatrách, Palinko eurá v Nemecku, Tomáško má karatistický prebor a Romuškovi sa samému nebude chcieť. Lebo Riško je chorý, ako mi dnes napísala Evička. A tak budeme s Boženkou nostalgicky spomínať napríklad na Riškovu konvalinkovú voňavku a jej rovnako jedinečnú náhradu, ktorú vyrobil Romuško pozlievaním rôznych vôní svojej maminky do jedného flakóna. Alebo na Kamilka, ktorý nikdy nešoféroval, a tak bol väčšinou v euforickom štádiu. Čo mal chudák robiť, keď ako jediný z rodiny mohol piť!? Jedine neuraziť a za pohárik si šupnúť. A nás potom tackavo dotlačiť do kúpeľne a troškou vody (občas výrazne teplej) ovlažiť. Aj napriek chýbajúcim šibačom (alebo práve vďaka nim?) sa na Veľkú noc teším aj tento rok. Snáď bude svietiť slniečko a vo vzduchu bude cítiť jar. Pôjdeme babičke zaniesť narcisy...

Zvonček

Nedávno som si spomenula na jednu historku, v ktorej je hlavnou hrdinkou naša babička. Inšpirovala ma moja kamarátka Lubika, keď mi rozprávala o záškodníckych aktivitách jej frajera Evžena. Lubika a Evžen bývajú s Evženovými rodičmi a aktuálne aj s Evženovou babičkou v jednom veľkom dome. Evženova babička je po dvoch infarktoch, ale čo je hlavné, je veľkou milovníčkou telenoviel. Sleduje ich s patričným nasadením a spolu s hlavnými hrdinami ich mimoriadne prežíva. A to je voda na mlyn pre jej vnúčika. Evžen totiž babičke počas telenoviel vypína poistky. Len tak, pre nič za nič. A keď ho babička zavolá, aby nečakanú poruchu televízora odstránil, s prekvapeným výrazom tváre skonštatuje, že to budú asi poistky a uteká ich zapojiť. Toľko o Evženovi a jeho babičke. Poďme teraz k babičke našej. Tá sa obeťou vtipov svojich vnúčikov nikdy nestala. Práve naopak, sama bola ich strojkyňou. Napríklad, keď zistila, že zvonček suseda Jurča je prepojený so svetlom na chodbe. Sám si ho nešťastník takto namontoval. A tak mu z času na čas cvične zazvonila. Tajne samozrejme. Lenže pokušenie pochváliť sa svojím technickým objavom svetu bolo silnejšie ako ona, a tak jedného pekného popoludnia zavolala Jurulíka a Boženku so slovami: ,,Poďte, niečo vám ukážem.“ Vyšla na pavlač, s úsmevom na tvári zažla a zhasla svetlo na chodbe a ukryla sa do chodbičky. O malú chvíľu Boženka s Jurkom videli suseda Jurča ako vychádza z bytu a smeruje ku vchodovým dverám. Otvoril ich, zatvoril a s dlhým nosom sa vrátil späť. O pár minút sa scénka zopakovala. Babička zažla a zhasla svetlo, pán sused vybehol, za dverami nikto nebol a on sa smutný vrátil domov. Keď babička šťukla vypínačom po tretí krát a pán sused rýchlosťou blesku vystrelil z bytu k dverám, hra mačky s myšou nabrala nový rozmer. Babička vyšla na balkón a s kamennou tvárou skonštatovala: ,,Pán sused, nejak dneska létáte. Čo vám tolko vyzváňajú, nepodarenci!“ Sused Jurčo rozhorčene zamrmlal niečo o dnešnej mládeži a v slipkoch za sebou zatresol dvere. V tej chvíli sa už Boženka s Jurkom zvíjali v kŕčoch od smiechu. Babička po zatvorení dverí s úsmevom na tvári skonštatovala, že trochu pohybu susedovi nezaškodí a že nemá byť taký šetrný. Neviem, či nakoniec sused odhalil príčinu často zvoniaceho zvončeka, babička so susedou však mali o dobrú zábavu na niekoľko dní postarané.

Kulinárske hody

Tak sme zase raz mali kulinárske hody. Boženka sa o ne postarala. A pre tých, ktorí neprišli ponúkam jedálniček. Podrobný, aby vám slinky tiekli. Polievočka zeleninková, to je taká klasika. A potom to prišlo. Bravčové s nivou a šampiňónmi ako prvé. Nasledovalo kuracie s broskyňou, šampiňónmi a syrom a tretí chod mal podobu morčacieho stroganova. K tomu ryža a zemiaky. Nové, podotýkam. A samozrejme šalátik. Boženka sa opäť raz hecla, čo vám budem hovoriť. Sme si všetci pochutnávali bez zábran. Akurát Evička sa krčila v rohu a jemne srkala hustú tekutinu z plastovej nádoby. To bola pomixovaná polievka. Trošku ju totiž v tom čase zúbky trápili. Opuchnutá bola a ani smiať sa veľmi nemohla. Boženka sa pritom predviedla v celkom nových žabičkových naušničkách doplnených o prsteň so žabkou ležérne ležiacou. Ach jaj. Evička prekonávala ďalší z početných zdravotných problémov. Ale napriek tomu sa odhodlala aj na dezert. A dobre urobila. Lebo gaštanové rezy s parížskym krémom tak často nemávame. V našich chlapcoch sa okamžite prejavila hujerovská nátura, keď Kaťulke počas skypového spojenia pod nos (teda skôr pod web kameru) strčili plech plný tejto maškrty. A farbisto opisovali jej chuť. Kaťulke začali tiecť slinky a tak sa mi zdá, že použila aj niekoľko vulgarizmov podčiarkujúcich ľútosť nad tým, že sa nemôže napchávať s nami. Za všetko môže, ako vždy, Kamilko. V nestráženej chvíli sa totiž rozhodol navštíviť príbuznú v Česku, po ceste sa zastavil pre radiátory v Bratislave a cez inkriminovaný víkend ich musel montovať. No a Kaťulka nechcela nechať svojho polyhistora bez dozoru, takže musela rodinnú seansu oželieť. U Břenkovcov sa vám mimochodom dejú veci. Jurulík tvrdí, že nie jeden, ale dva baráky o chvíľu budú mať. Lebo títo i napriek 75 avizovaným rozvodom ešte stále manželia majú niekoľko stavebných projektov a vízií, ktoré sa v pomerne zásadných bodoch rozchádzajú. Každopádne posledné správy hovoria o tom, že podkrovie pre Tomáška by malo byť vo veľmi krátkom čase hotové. Takže nám neostáva nič iné, iba ho prísť do Unhošte skolaudovať. Neviem ako vy, ale ja sa už celkom teším. Čosi mi našepkáva, že to bude zážitok, na aký sa nezabúda.