Jurulík

,,Čo dávaš Boženke na Ježiška?" spýtala som sa Jurka minulé Vianoce. ,,Dal som jej namaľovať obraz u Stana Flaka," odpovedal mi spiklenecky. ,,Troch mušketierov. Vieš, nás štyroch, tak trošku rozšafných." Myslím si, že vtedy ani sám Jurko netušil, akú symboliku jeho darček o pár mesiacov naberie. Po mozgovej príhode a rakovine prostaty prišla prvého apríla čerešnička na torte. Rakovina pankreasu. Jurulík mal vždy zvláštny zmysel pre humor. Hoci v ten deň po tejto správe do smiechu nikomu z nás nebolo. Ale verili sme, že aj tentokrát to Jurko zvládne, že prepíše všetky štatistiky. Vďaka svojej neskutočnej vôli a odvahe. Ľahkosti, s akou bral život. A dobrej nálade, ktorá ho takmer nikdy neopúšťala. Dnes už vieme, že štatistiky neprepísal. Ale žiada sa poznamenať, že to nebol férový boj.  No Jurulík statočne vzdoroval až do konca.

Stále akosi nedokážem uveriť tomu, že Jurko tu už nie je. A akosi mi nejde písať v minulom čase. Aký bol, čím pre nás bol. Asi ešte nedozrel čas. Zatiaľ. Zatiaľ viem iba jedno, že nám chýba. Že mi chýba. Tak, že z toho bolí srdce...


A ešte...viem, že na tento blog nechodia iba Hujerovci. Že sem občas zablúdite aj vy, naši priatelia, známi. Preto by som sa Vám všetkým chcela aj touto cestou poďakovať za všetky telefonáty, SMS-ky, maily a slová podpory v nich, ktoré si nás počas uplynulých dní našli. Aj že ste sa napriek dažďu prišli s Jurkom rozlúčiť. Veľa to pre nás znamená a veľmi si to vážime. Ďakujeme...