Informácie pre vodičov

Po zídení z diaľnice pri dedine VAŽEC pokračujeme smer POPRAD. V Tatranskej Štrbe odbočíme pri benzínovej pumpe vpravo na ŠTRBU, ŠUŇAVU a LIPTOVSKÚ TEPLIČKU. Po príchode do Liptovskej Tepličky naberieme smer na časť Uhliarová t.j. smer futbalové ihrisko. Keď prejdeme popod kostol prídeme po 200 m na križovatku v tvare Y a odbočíme v pravo a pôjdeme po ulici DREVÁRSKA kde zastavíme pred domom č.7 po pravej strane cesty. V prípade zablúdenia je k dispzícii používanie slovenského jazyka a pýtať sa na Bratislavčanov, ktorí bývajú pod babkou DILONGOVOU v dome u SKOKANA. (Resp. poviete Števo Horánsky). Vo štvrtok sa o navigáciu postarajú Maťo s Babulou, ktorí pôjdu v tento deň. Nuž a ak sa naozaj ocitnete v Pticích, tak potom využite výdobytky modernej techniky a jednoducho zavolajte...

Zlet Hujerovcov 2006

Najsledovanejšia a najočakávanejšia udalosť leta 2006 sa nezadržateľne blíži. Preto pre vás - nás účastníkov Hujerovského zletu vypracoval Pištík niekoľko pokynov. Pozorne si ich naštudujte, pri balení sa istotne zídu. Takže, poďme na to:
1. Netreba si zo sebou brať žiadne spacie vaky (snáď len tí fajnoví, ktorí môžu len ten svoj). Bratislavskí turisti zoberú aj deky, zahraničie má frei. Ak niekto túži mať a spať vo svojej obliečke a mať svoj medvedíkový vankúšik nech si ho prinesie. 2. Veci potrebné na osobnú hygienu sú k dispozícii v rozsahu tvrdého alkoholu (na dezinfekciu ústnej dutiny), toaletného papiera, (pre dámy dokonca aj hygienických vrecúšok), tekutého mydla, obrúskov na ruky, obrúskov na desiatu, žinky na umývanie ako i JAR na umývanie, špáratká vystružlikané z borovicového dreva, drbátka s červeného smreka, košíky na drevo, studnička na umývanie prípadne hadica na sprchovanie. Zubné kefky, pasty, hrnčeky na chrup, correga tabs a uteráky priniesť vlastné.
3. V prípade chladného počasia sú k dispozícii prešiváky, kto však túži po luxuse, nech si prinesie vlastné teplé oblečenie. Domnievam sa, že veľmi obľúbené a praktické budú tepláky, tenisky a pre náruživých turistov i pevná obuv. Nuž každý podľa chuti.
4. Pokiaľ ide o stravu, tak ako som povedal - NIČ. Informácie o grilovaní má Vladko a Eviké. Nápoje nebrať – voda je v studničke a ostatné v špajzi. Nezabúdať že je len jedna chladnička, k dispozícii bude počas folklórnych slávností zopár bufetov, dve reštaurácie, jeden Hypermarket TESCO, HYPERNOVA a KAUFLAND a na Tepličke štyri obchody s potravinami.
5. Nezabudnúť na tričká a šiltovky. Stále platí, že kto ich mať nebude, pripravuje raňajky. Nevyhnutný je aj odev na rozcivčku. Po konzultácii s Vladuškom upúšťame od modrých a červených trenírok a nechávame voľné pole vašej kreativite. Najoriginálnejší odev oceníme rádom zelenej žabičky. Nech vás motivuje, že Boženka už má novučičké jarmilky. Kaťulka má za úlohu pripraviť spartakiádne formácie.
6. Dobrá nálada je samozrejmá, program dúfam v mysliach tvoríte, precvičiť hlasivky a ľudovky a hlavne osobnú účasť všetkých členov rodiny. Kanadská časť rodiny si musí nájsť nejakú slušnú výhovorku, ale neúčasť v ďaľšom ročníku sa už nebude tolerovať.

Števulík (s malými úpravami Gabušky)

Milá rodinka,

živá a zdravá som sa z dovolenky vrátila. Slniečko ma opálilo tak primerane, to viete z úplnej bielej sa za pár dní bronz iba ťažko bez ujmy na zdraví získava. Presvedčil sa o tom aj Martin, keď sa hneď na začiatku zapojil do súťaže o najopálenejšie brucho našej osádky a na konci musel so sklonenou hlavou priznať porážku. Stálo nás to bielu čokoládu. Napriek tomu patril k najkrajším mužom na pláži. Podľa vlastných slov sa jeho telo takmer zhoduje s Michelangelovým Davidom, čo prítomné dámy jednoznačne potvrdili. Absolvovali sme aj svadbu, štvrtú za tri mesiace a opäť sme neostali nič dlžní svojej povesti najdlhšie sa zabávajúcich svadobčanov. Absolútny triumf nám prekazila iba skutočnosť, že odchod bol naplánovaný hromadne autami. Ale aj tak som reštauráciu opúšťala posledná. Nevesta bola krásna a dojatá a najviac sa tešila na svadobnú noc. Miruš mala dôležitú úlohu hlavnej družičky, zhostila sa jej dokonale, obrad ruží, čepčenie, tanec s nevestou, to všetko zorganizovala. Aj debatu s družbom stihla, navyše bola krásna, ako princezná. Jurulík mal dobrú náladu, tancoval zahalený v nevestinom závoji svoj jedinečný tanec nazvaný Cudná Katarínka. Predpokladám, že vám ho s láskou predvedie v Tepličke. Zatiaľ je známych niekoľko termínov, ktoré sa príchodov týkajú. Pištík bude v chalúpke na náš príchod všetko od 28.júla chystať (aspoň tak to napísal v jednom z článočkov), domov pôjde 6. augusta večer alebo 7. augusta ráno. Kaťulka svoj príchod upresnila v rozmedzí 2. augusta neskoro večer alebo o deň neskôr pre zmenu skoro ráno. Na večerný príchod požaduje rozsvietené svetlá, na ranný rozcvičku v úboroch. Mužské lýtka a dámske stehienka sa jej vidieť zachcelo... Ranná rozcvička však vo všeobecnosti nie je zlý nápad, telo umorené turistickými a inými výkonmi potrebuje rozhýbať. Takže vás vyzývam, nezabudnite na trenírky, tričká a jarmilky! Akurát so stanovením rozcvičkového času zrejme budú ťažkosti, ale drobné malichernosti vyriešime priamo na mieste. Evička pricestuje 3. augusta večer, želá si spartakiádu a tiež privítanie chlebom, soľou a alkoholom. Nemecká osádka má podľa posledných správ doraziť 29. júla ku Kaťulke. O ich ďalšom postupe zatiaľ nevieme viac, ale predpokladám, že v krátkom čase aj túto informačnú medzeru doplníme. Čo sa týka rodiny Švagerkovej, musíme počkať na verdikt Univerzitnej knižnice, či Martina na dovolenku pustí a kedy. A podľa toho uvidíme. Do úvahy prichádza streda a tiež štvrtok. Špecifické požiadavky na privítanie nemáme. Zatiaľ. Pištík už dúfam intenzívne pracuje na Hujerovskej dovolenkovej príručke a čoskoro si jej znenie budete môcť prečítať. Dovtedy časujte formu na veľký letný Zlet Hujerovcov...

Dovolenka

Milí Hujerovci. Nasledujúcich sedem dní vás novým článočkom nepoteším. Dôvod je poetický. Dovolenka. Štartujeme tak o dve hodinky a ja mám pravú cestovnú horúčku. Stále si v hlave premietam, či som všetko zabalila, nakúpila, či nám nič nebude chýbať. Máme dve krabice potravín a zeleniny, keksíčky, perníčky, bábovku, lekváre, bedminton, nafukovačku, knižky, karty, lehátka a ešte veľa, veľa užitočných vecí. Nič nám chýbať nebude, to je jasné, ale viete, keby náhodou...Naše cesty povedú do Talianska, Lignano je cieľ. Množné číslo preto, že nás bude deväť a ročné bábätko k tomu. Tak držte palce, aby nám počasie vyšlo (ja kam idem, tam vždy prší, takže mám menšie obavy). Potom ešte svadba (štvrtá za tri mesiace), a potom už začnem odpočítavať dni nášho augustového zletu. Dovtedy si dávajte na seba pozor, apelujem najmä na Babul a Maťa, ktorí dozorujú na stavbe v Leopoldove (nie väznice, aby ste sa neľakali). Teším sa na vás všetkých...

Dobojované

So zármutkom v duši musím skonštatovať, že perníkové srdce nezíska ani jeden z vás. Hoci Boženka bola veľmi, veľmi blízko. Francúzsko však prehralo v penaltovom rozstrele a jej ostali iba oči pre plač. Počas finálového zápasu povzbudzovala svojich favoritov pomerne vášnivo, občas aj to medovníkové srdce spomenula. Tak neviem, či jej ho ako cenu útechy neupečiem. Vzhľadom na moje kulinárske schopnosti by to však mohlo byť vnímané ako trest, takže ešte tento svoj zámer zvážim. Palino po víťazstve Talianov skonštatoval, že ich čaká príjemný pracovný týždeň. Ktohovie, či aj vo Frankfurte oslavovali talianski fanúšikovia. V Berlíne to vyzeralo ako v talianskom meste. Každopádne sa na vás všetkých veľmi teším. Pištíkovi chcem touto cestou veľkú vďaku vyjadriť, podľa dostupných informácií spoločne s Maťkom usilovne pracujú na tom, aby bolo na príchod rodiny všetko pripravené. A snáď koncom mesiaca zverejníme všetky dôležité pokyny viažuce sa k nášmu zletu. Dovtedy sa oddávajte letu...

Náš zverinec

Naša zvieracia rodinka sa rozrástla. Kaťulka si za pár českých korún zakúpila šiperku. Malú a čiernu. Vďaka modernej technike sme ju čerstvo prinesenú videli. Kaťulka nám na pevnú linku volala, že musíme ísť okamžite na skype, že nám niečo dôležité potrebuje zvestovať. To dôležité bolo čierne s ružovým jazýčkom. A hýbalo sa to. A tak sme sa zoznámili s Elinkou. Okrem toho sme sa dozvedeli, že Kaťulka si zakladá chov šiperiek. Zatiaľ ich má dve. Elinku a Akyho. Aky je starší, tiež je čierny a tiež má ružový jazýček. A golier zo srsti okolo krku. A krochká ako prasiatko. 15. júla ho čaká prvá ukážka, po ktorej sa rozhodne, či je alebo nie je chovný. Kaťulka je presvedčená, že to zvládne, v porovnaní s inými psami z jeho rodu je vraj suverénne najkrajší (samozrejme, nehovorí to preto, že je jej). Najväčším problémom sa tak zdá byť názov Kaťulkinej chovnej stanice. Vraj v Tepličke zbiera tipy, takže dovtedy máte čas premýšľať. Predpokladám, že minimálne najlepšiu trojicu nápadov hrdá chovateľka odmení. Osobne som zvedavá, ako sa najmladšia členka psej rodinky bude znášať s ostatným zverstvom. Teda vlastne konkrétne s Miškou a Roxym. Miška je ratlík. Vladko s Vierkou sa jej ujali, keď ju istí ľudia držali zatvorenú v kúpeľni. Občas trošku vrčí (vtedy máte pocit, že to nie je ratlík, ale divoká šelma), ale inak je prítulná najviac na svete. Rada sa vyhrieva na slniečku (to asi zdedila po paničke). A ešte čosi. Miška je veľmi, ale naozaj veľmi zvedavá. Keď sa balia, tak nie je taška, ktorú by ňufáčikom neprekontrolovala. Táto jej vlastnosť sa jej nedávno stala osudnou. Vladko s Vierkou boli s Miškou na záhrade a keď už chceli ísť domov, zistili, že Miška zmizla. Hľadali ju kade tade, volali, pískali, bez výsledku. Prezradilo ju vytrvalé kňučanie v skrinke na náradie. Vladuško ju tam omylom zamkol. A našťastie aj objavil. No a poďme ďalej. Na Slovensku, konkrétne v Bratislave máme aktuálne jediného zvieracieho zástupcu. Jazvečík Roxy je muž v najlepších rokoch. Vlastne by som povedala, že je to taký starší, rozvážny pán, ktorý na pobehovanie s Miškou a Akym nemá príliš náladu. Aj keď občas sa premôže. Väčšinou oddychuje v chládku a tak si myslím, že premýšľa nad behom sveta. No a na jednom z Hujerovských zletov takmer prišiel o život. To keď ho v ochrane pred väčším psom Pištík cez hradný múr prehodil a potom naspäť medzi živých vrátil. V Bratislave sme ešte mali Džerinku. Konkrétne u Evičky a Riška na Trnávke našla druhý domov, keď ju niekto na smetisko vyhodil. Najprv sa ukrutne bála ľudí, ale postupom času ju všetok strach prešiel. Potom stále žobrala, aby sme ju škrabkali. Svoje teritórium si poriadne strážila, Roxy to niekoľko krát na vlastnej koži pocítil. No a ešte si na Toma spomínam. Najprv maličký, len taká gulička postupne narástol a štekal o sto šesť. Celkom nikdy nedospel. Evička s Riškom si myslia, že ho zlí ľudia otrávili. Do rodiny patrila aj Kačenka. Tá žila v Unhošti, Kamil s Kaťulkou ju spolu s haciendou kúpili. Pri prvej návšteve tohto ich luxusného sídla nás vítala zo strechy domu. Výpočet zvieracej osádky ukončím za morom, živou Mášenkou. Očakávam, že nám o nej trošku viac jej majiteľka napíše, keďže osobne som nemala tú česť.

Pokyny od Pištíka ešte raz

I napriek tomu, že všetci určite poctivo čítate nielen všetky článočky, ale aj komentáre, dovoľujem si na hlavnú stránku presunúť pokyny Pištíka k našej menšej slávnosti. Dovolila som si ich zostručniť, ale dúfam, že o to jasnejšie sa vám v nich bude orientovať.
Pre Frankfurt a Unhošť platí, že nemusia nosiť spacáky (ale predpokladám, že kamilko si ten svoj nenechá v chalúpke). Na báze dobrovoľnosti je pre túto vetvu výbava obliečkami na spacák, náročnejší nech si prinesú aj podhlavník s obliečkou. Každá rodina (teda aj z cudziny) si prinesie aspoň 2 deky čo budú položené na epedach. A logicky predpokladám, že Bratislavčania si so sebou vezmú spacáky, o obliečkach platí báza dobrovoľnosti. Jednorazové taniere sú zabezpečené, to keby niektorá zo žabičiek mala neodolateľnú chuť niečo prikúpiť.
A dovolím si Pištíkove slová s výstrahou spojiť. Nerobia sa žiadne zásoby, čo znamená žiadne. Evička, Kaťulka, Boženka a čiastočne aj Vierka žiadne. Sú tam 4 obchody s potravinami a 2 reštaurácie.
Kaťulka má priniesť nejaké klaciky (netuším, čo to je, ale Kaťulka sľúbila, že prinesie).
Pištík, dúfam, že som to zreprodukovala správne...