a ešte sľubované fotografie, zatiaľ z Thajska...

Resty

Tak som sa konečne zmobilizovala (a to som včera trošku ponocovala) a idem napraviť pár restov. V prvom rade pozdravujem Kaťulku, ktorá sa zotavuje po operácii. Dúfam, že nový kĺb v kolene bude poslúchať a v septembri bude naša dvojička behať po pláži ako srnka. V druhom rade vám ponúkam Vladuškov pohľad na dovolenku v Thajsku. Verím, že v týchto teplých dňoch bude pre vás inšpiratávnym osviežením. No a v treťom rade pripájam aj fotografické spomienky na tento ich výlet a pár fotografických spomienok na môj výlet v New Yorku. Krásne leto :-)

Vladuško chcel uviesť na pravú mieru Vierkine slová o tom, ako jej nebola po chuti vlhkosť, ktorá v Thajsku panovala. Podotkol, že Vierka sa síce sťažovala na dážď a vlhko, ale kto nezažil tropický dážď, tak si nevie predstaviť, ako tam pršalo. Údajne tiekli súvislé šnúrky vody a to celý deň. Pršiplášť pomohol v tom, že nezmokli, ale za polhodinu boli zaparení. Preto plášte odložili a radšej mokli. No a ešte Vladuško podrobnejšie popísal jednu z atrakcii, ktorú absolvovali.,,Jazda na slonoch, to nebola žiadna romantika, ale miestami boj o prežitie. Bauerovci museli svoju jazdu prerušiť, mali ešte tvrdohlavejšieho slona ako my. A ten náš bol poriadna sviňa. Najprv ignoroval, že má na chrbte platiacich zákazníkov a rozhodol sa, že si odskočí na pár palmových listov. Potom, asi aby dohnal čas, si to zobral skratkou pomedzi stromy. A my dvaja s Vierkou sme len sedeli a kukali, ktorá hrubá haluz nás zotrie zo slonieho chrbta. No a potom sme sa konečne dostali na chodníček. Aj keď to nebolo vôbec jednoduché. Vodič slona na dosiahnutie tohto úspechu využil všetky dostupné prostriedky, ako je ťahanie za uši zo zeme, potom šťuchanie nejakou zahnutou palicou z krku, na ktorom občas aj sedel, no a samozrejme aj akustické povely, ktorým slon buď nerozumel, alebo bol nahluchlý ako ja. Ja som niečo počul, ale nerozumel som ničomu. No a keď sme si už vydýchli a začali si myslieť, že je to v poriadku, tak sa náš slon rozhodol, že na chodníku, po ktorom ide on, sa nebude pásť vodný byvol. Jednoducho odlomil haluz, o ktorú bol ten bujak priviazaný. Tomu nebolo viac treba a dal sa v nohy. Náš sprievodca nelenil, zoskočil zo slona a utekal chytať buvola. A nelenil ani náš drobeček, ktorý využil situáciu a hajde do zelenej šťavnatej húštiny. S Vierkou sme začali rozmýšľať, ako čo najlepšie a najrýchlejšie opustiť sloní chrbát. Ale asi sme dlho dumali, lebo náš vodič slona po chvíli zase sedel za volantom. Ida cestou sme si stačili pozrieť nové voliéry ešte bez vtákov a už sme sa ocitli v jazierku. Celkom sa mi to páčilo, ale keď som videl zo slona len chobot ako šnorchel a vystrašené oči jeho pána, tak som si povedal, že ako dobre, že vieme plávať. Nakoniec sme naše plavecké kvality odprezentovať nemuseli, lebo vodičovi sa nejakým zázrakom podarilo slona presvedčiť, že lepšie sa mu bude kúpať bez tých blbcov na chrbte. Len čo sme opustili jeho chrbát, nebol k udržaniu. Vytrhol mladú palmu a hajde do vody. Neskôr sme sa dozvedeli, že sme si vlastne preukázali medvediu službu. Lebo slony na tom ostrove nemajú čo hľadať a ich páni nemajú ani potuchy, ako s nimi zaobchádzať. Čo môžeme všetci zúčastnení iba potvrdiť.