Ako Evička o zúbok prišla

Hneď na úvod treba povedať, že žabička Evička prišla o ten istý zub dva krát. Menej vtipná historka pochádza z ordinácie zubného lekára, ktorý pri pohľade na Evičkin úsmev pochopil, že potrebuje zmenu. Jeden zúbok preto zbrúsil. Na miesto pahýlika mal nastúpiť krásny biely náhradník, ale až po Hejr feste 2006. A keďže pán doktor pochopil vážnosť situácie, vyrobil Evičke aspoň dočasne bielu zubnú náhradu. Lebo s medzerou v hornej zubnej rade mohla jeho pacientka iba ťažko konkurovať súperkám v súťaži o titul Miss Hujer 2006. Do Liptovskej Tepličky tak prišla Evička vyzbrojená spomínanou zubnou náhradou a tiež lepidlom, ktoré ju malo od štrbavého úsmevu zachrániť. Nezachránilo. Vladuško tušil nepríjemnosti a tak jej hneď pri prvých raňajkách zakázal na latrínu chodiť (keby náhodou zúbok v žalúdku skončil), no a potom prišiel ten príbeh z obchodu. Kaťulka s Boženkou sa vybrali na nákupy. Evička s Riškom boli na hubách, tak si povedali, že nebudú doma na zadku sedieť, že sa trošku prejdú. Výber najvhodnejšieho tovaru bol v plnom prúde, keď sa zrazu roztvorili dvere a v nich sa objavila Evička. Šiltovka naopak, vo vlasoch tri fontánky ešte z rozcvičky a zelené lienky ako dekorácia. ,,Ako je to možné, že nakupujete bezo mňa!“ vykríkla, ruka v protestnom geste preťala vzduch a čosi malé ním preletelo. ,,Môj zub, stratila som zub,“ dostala Evička zo seba. Žabičky vybuchli do smiechu, no netrvalo dlho, Boženka nelenila a začala hľadať. Ale hľadajte zub v obchode. Kolenačky, pred zrakmi nakupujúcich dedinčanov sondovala terén. Neúspešne. ,,Tam je, tam v regále,“ prišiel Boženke na pomoc istý pán. Skutočne tam bol. Stačilo sa načiahnuť za predavačku a Evičkin zúbok sa skvel Boženke na dlani. Tá sa následne v záchvate smiechu vypotácala z obchodu a so skríženými nohami sa oprela o Riškove auto. ,,Čo sa stalo,“ vyzvedal Riško. ,,Mami, čo je,“ pridala sa Mirka. A Boženka nie a nie vysúkať zo seba odpoveď. Len sa smiala a smiala. A popritom sa podľa vlastných slov snažila nepocikať. Lebo to sa občas pri smiechu stáva. Dlho jej trvalo, kým sa upokojila. Ale ešte aj dnes, keď o stratenom zube rozpráva, smiech nemá konca. Evičkin zub nám skutočne pripravil niekoľko vtipných okamihov. Napríklad, keď si ho poučená príbehom z obchodu nenasadila počas návštevy amfiteátra. To sa potom smiala iba na jednu stranu, prípadne s dlaňou pred ústami, aby neprišla o cenné body v súťaži Miss Hujer 2006. Hoci rozcvičkový účes si štrbinku v zuboch priam pýtal. Aj počas Babičkinho memoriálu Evičke zúbok chýbal. Snažila sa tak privolať šťastie, ale výsledky ukázali, že efekt bol opačný a šťastie sa jej úsmevu zľaklo. Podľa Riška by sa úsmevu a celkovo Evičkinho dovolenkového vzhľadu zľakla aj smrtka, ale veď to ste si už koniec koncov prečítali medzi výrokmi. Čo dodať. Snáď len, že aj bez Evičkinho zúbku by Hujer fest 2006 nebol tým, čím bol...

Rozcvička

Je piatok, sedem hodín ráno. Cez chýbajúcu tabuľku skla na dverách ku mne dolieha šepot z vedľajšej izby, občas začujem aj tlmený smiech. Určite sa mi to iba zdá, je príliš skoro na akékoľvek aktivity, pomyslím si a pokúšam sa zaspať. Hlasy však neutíchajú. ,,Eva, priniesla som ti telocvičný úbor,“ počujem Kaťulku po niekoľkých minútach. ,,Tí odpadnú, keď nás uvidia,“ odpovedá jej dvojička Evička. Tu sa niečo chystá, preletí mi hlavou. Chtiac-nechtiac opúšťam vyhriaty spacká, beriem kameru a utekám do vedľajšej izby. Vládne tu čulý ruch, prípravy na rozcvičku sú v plnom prúde. Kaťulka a Evička v rovnakých, zeleno čiernych úboroch, Boženka zvolila modro bielu kombináciu, Vierka sa odela do červeného, Štefanova Katka ostala vo svojej obľúbenej teplákovej súprave. Kaťulka drží v rukách zelenú fixku a čosi si so smiechom čmára na brucho. ,,To sú tehličky, nech vidia, aké mám na leto vypracované telo. Eva, namaľuj si aj ty,“ vyzýva svoju dvojičku. Ešte pred tým ma požiada, aby som jej na ramená napísala slová biceps a triceps. Cez zimu totiž neposilňovala iba brušné svaly, to je jasné. Evička pri dekorovaní svojho bruška zvolí iné usporiadanie zelených tehličiek, svalové vlákna má zjavne uložené vo vertikálnej línii. Nasleduje úprava účesov. Žabičky zvolili fontánky, Boženka jednu uprostred hlavy, Kaťulka s Evičkou ich majú niekoľko. Účesy dotvárajú vkusné zelené lienky. Rozcvičkovú výbavu dopĺňajú palice, podobné ako majú mažoretky, s ružovými guličkami na koncoch. ,,Čo budeme spievať?“ pýta sa Kaťulka. ,,Cvičíme, cvičíme predsa,“ odpovie Boženka a v krátkosti jej zaspieva jednoduchý text. ,,Poďme,“ zavelí Evička. Žabičky, Vierka a Štefanova Katka pochodujú dolu schodíkmi. ,,Cvičíme, cvičíme, denne aspoň chvíľu, cvičíme, cvičíme, budeme mať silu, silu,“ spievajú jednohlasne známy text z Bambuľky. Prvý zbadá päticu žien Pištík. Ráno skoro vstával, bol kúpiť 50 rožkov pre hladné hujerovské krky na raňajky. Od smiechu sa mu tisnú slzy do očí. Druhý vstáva Kamil. K oknu na maštali to má najbližšie. S opuchnutými očami sa priamo z lôžka pridáva k cvičenkám krúživými pohybmi zápästiami. Nasleduje Vladuško. Usmieva sa a rýchlo schádza dole, aby mal lepší výhľad. V okne sa objavuje Riško. Typicky bručí, cvičiace dámy označí za skupinu sumistiek (ženské vydanie sumo bojovníkov). Rad príde aj na unimobunku, kde spia chalani. Zamkli sa. Žabičky to však neodradí, smerujú k otvorenému oknu. ,,Dobré ránko kozliatočká, otvárajte, mamička prišla, mliečko vám priniesla,“ niekoľko krát opakujú detskú veršovačku chalanskej osádke. ,,Roman, poď si porovnať tehličky, biceps a triceps,“ vyzve nášho športovca Kaťulka. Nátlak nakoniec nevydrží Palino, odomkne a ide sa umyť. Sumovky tak zaútočili na Tomáška, Maťka a Romuška. Z postelí ich však nedostali. Našťastie sa vo dverách objavil Vladuško v červených trenkách a bielom tielku pripravený na rozcvičku. Odlákal tak pozornosť sumistiek. Pridal sa aj Pištík, namiesto trenírok použil oranžovú dosku, aby farebne s bratom ladil. A rozcvička sa mohla začať. Predklony, záklony, úklony, švihy nohami, rukami, toto všetko sa odohrávalo na dvore. Maťko sucho skonštatoval, že je škoda, že rodina nemá väčšie autá, aby zakryli dvor pred očami zvedavých susedov. Kaťulka rozhorčene odvetila, že chlapci nemajú zmysel pre humor. ,,Čo sme to porodili?“ zakončila svoj krátky vstup. Vierka ju poopravila a zodpovednosť preniesla na sploditeľov. Rozcvičku ukončila Kaťulka v momente, keď sa otvorili vráta na niekdajšej maštali a Pištík zahlásil, že sa podávajú raňajky... Jediný, kto o rozcvičku prišiel bola Babul. Sladko spala. Hoci ona tvrdí, že všetko počula. Ale o tom pochybujem. Takéto divadlo by si ani mŕtvy nenechal ujsť...

Výroky

Na stole sa mi povaľuje niekoľko listov papiera, pomerne zažltnutého. A na tom papieri je zaznamenaných niekoľko pozoruhodných výrokov. Zazneli počas prvého hujerovského zletu v Liptovskej Tepličke. Tu sú, niektoré aj s maličkým uvedením do obrazu:

,,Števo, buď rád, že nemáš za manželku svoju sestru.“ (Štefanova Katka, 3.8.06)

,,Kamil je tak drahý elektrikár, že sa mu doma samému neoplatí opraviť elektriku.“ (Vladuško, 3.8.06)

,,Kamil, Štefko tu má tri vysávače, keď spojíme hadice, môžeme z vrchu čúrať priamo na trávu.“ (Vladuško našiel spôsob, ako sa vyhnúť schádzaniu z povaly, keď to na pánov príde, 3.8.06)

,,Eva, kde máš baterku?“ Tieto slová vykríkla ležiaca Kaťulka pripravujúca sa na spánok so stresom v hlase. ,,Nemám kabelku!“ S baterkou v ruke sa ju v areáli, kde sa zdržiavali výlučne rodinní príslušníci vybrala hľadať. ,,Mám v kabelke všetky doklady a peniaze,“ vysvetľovala s úzkosťou svojmu manželovi. ,,Teraz v noci ťa nikto kontrolovať nebude,“ nedal sa zaskočiť Kamilko. Kaťulka v ten neskorý večer kabelku nenašla. Platilo však, že ráno je múdrejšie večera. Kabelka totiž trónila v posteli za jej hlavou. Nepripomína vám to tak trochu babičku? (Kaťulka a Kamilko, 3.8.06)

,,Eva, nespi, vstávaj, veď si na dovolenke!“ (Kaťulka o 7.00 3.8.06)

Kamil sa vybral k Alojzovi (Pištíkovmu susedovi) po zemiaky. Brány domu opustil i napriek upozorneniu rodinných kuchárov, aby žiadne zemiaky nenosil. Kaťulke stihol povedať, aby mu dala pokoj a nestarala sa, čo robí a kam ide. Tá po jeho odchode emotívne vykríkla, že ona sa teda o neho viac starať nebude. ,,Ani ho nepochovám, nech sa pochová sám,“ povedala. Keď sa Kamilko dlho nevracal, začala byť Kaťulka nervózna. Čoraz častejšie bolo z jej úst počuť slová ako ,,Kde ten Kamilko je?“ alebo ,,Určite nedodržal sľub a opil sa.“ (Treba povedať, že Kamilko ešte pred odchodom do Tepličky uzavrel stávku, že tvrdé piť nebude a ak to vydrží, vyhrá basu šampusu.) Kaťulka dokonca niekoľko krát poslala po tátu Tomáška. A keď sa po stý krát opýtala, ako sa jej Kamilko domov dostane ozval sa Pištík: ,,Prinajhoršom ho Alojz pustí dolu potokom, pri našej studničke je rúra, tam sa zastaví, cez brucho neprejde.“ (Pištík, 5.8.06)

,,Kdybych si nebyl jist, že máma nic nepila, tak si myslím, že je ožralá.“ (Tomáš na adresu Kaťulky a jej celodennej dobrej nálady, ktorá vyvrcholila počas vystúpenia Dušana Grúňa, 5.8.06)

,,Mňa jediného vymenili, ja som z vás najkrajší a najmúdrejší.“ (Vladuško počas debaty o vymenených deťoch v pôrodnici, 6.8.06)

,,Aké sú tie naše deti šikovné. Kto by to do nás povedal.“ (Vladuško počas grilovania, 6.8.06)

Pri odchode z amfiteátra vyberala Kaťulka odchodné 5 korún. Jediný, kto sa zľutoval a zaplatil bol jej syn. Odchádzajúci návštevníci si tak museli vypočuť spŕšku výkrikov: ,,Sto korún ste neváhali dať a 5 korún vám je veľa!“ (Kaťulka, 5.8.06)


,,Keby som bol dievča, tak sa do seba zaľúbim.“ (Maťko oblečený v kroji potom, ako zbadal svoj obraz v zrkadle, 6.8.06)

Vladuško cupitá smerom k latrínam. Boženka sa ho pýta, čo mu je. ,,Hovno mi gate líže,“ so stresom hlase oznámil Vladuško. Po návrate z latríny skonštatoval: ,,To bola kritická situácia.“ (Vladuško, 6.8.06)

Aj Babičkin memoriál v nedeľu večer priniesol niekoľko vtipných okamihov.

Kaťulka mala na sebe rodinné tričko s babičkiným portrétom. V jednej chvíli vytiahla obrázok von, aby jej babička pomáhala. Keď sa jej však darilo ešte menej, babička skončila pod bundou. Na otázku: ,,A babku ste dali von?“ odpovedala: ,,Schovala som ju, bolo jej zima na zuby.“ (Kaťulka, 6.8.06)

Evička sa pýta Kaťulky: ,,Koľko som zatiaľ nahrala?“ Kaťulka jej nahnevane odpovedá: ,,Eva, neruš ma keď počítam!“ (Kaťulka, 6.8.06)

,,Keď neprší, aspoň fúka.“ (Riško počas babičkinho memoriálu, 6.8.06)

,,Keby smrtka došla a ty si sa na ňu usmiala, tak sa zľakne, pustí kosu a utečie.“ (Riško na margo Evičkinho bezzubého úsmevu, 6.8.06)

P.S. DVD zo zletu je už hotové, časť Hujerovcov ho už videla, myslím, že referencie sú priaznivé, takže sa máte na čo tešiť...

Krátko

Zlet Hujerovcov alebo prvý ročník Hujer festu je za nami a musím skonštatovať, že sa vydaril. Nadmieru. Len počasie miestami štrajkovalo. Takže hneď na úvod veľké poďakovanie Pištíkovi s rodinkou za entuziazmus pri príprave všetkého potrebného. A všetkým Hujerovcom za skvelú atmosféru, ktorá v Liptovskej Tepličke niekoľko dní panovala. Cítili sme sa výborne. Teda, dúfam, že hovorím za všetkých. Poháre na šnúrkach, podpísané taniere, ranné cvičenie mažoretiek, Evičkin stratený zub, čakanie v rade na guláš, vítanie dedinčanov v rodinných šiltovkách, búrlivé tanečné kreácie na amfiteátri, sprievod v krojovaných košeliach, nocovanie v sene, turnaj v kockách. Toto všetko a samozrejme ešte ďaleko viac sme zažili. A aby sme na tieto pamätné udalosti nezabudli, skončia snáď zvečnené aj na tejto stránke. Pripomínať nám ich bude aj niekoľko slovných perličiek a rozsiahly video a foto materiál. Všetko postupne, samozrejme. Nuž rodinka, dúfam, že o rok sa zídeme opäť. Kanadská vetva rodiny môže už teraz začať nacvičovať program, ktorým ohúri vetvu európsku. Ako už Pištík bol býval napísal, výhovorky sa neprijímajú. A verte, máte sa na čo tešiť (vrátane dvoch latrín a umývania zubov v potoku). Takže, dovidenia o rok na 2. ročníku Hujer festu...