piatok, novembra 30, 2007

O oplodňovaní

Som sa dnes cestou v električke zamyslela, že vlastne ani nevieme, ako dopadol oplodňovací pokus číslo jeden v Unhošti. Lebo to bol hlavný (a verme, že aj jediný) dôvod, pre ktorý Kaťulka s Kamilkom neprišli. Rozhodli sa počať. Samozrjeme, že nie oni dvaja, malo sa tak stať v prípade ich psieho párika Akkiho a Ellinky. Na Katarínskej oslave sme sa tejto témy niekoľkokrát dotkli a záver bol taký, že manželský pár to mal zrejme tomu psiemu názorne ukázať. Len Riško, starý praktik, podotkol, že Kaťulkine kolená by boli definitívne zlikvidované. Mimochodom, Katarínska oslava bola opäť mimoriadne bohatá na menu. Mali sme syrovo-hroznové jednohubky, predjedlo z hovädzieho jazyka s chrenom, kačaciu polievku, no a samozrejme skvelú pečenú kačicu, kapustu a lokše. A dezerty. Babulka upiekla strúhaný tvarohový koláč a Boženka vanilkové venčeky. Dozvedeli sme sa, že keď chce mať Riško od Evičky pokoj, vyloží ju na strom. Lebo Evička nevie zliezť. Aj keď ona tvrdila, že to je veľká lož. V pionierskom tábore vraj učila deti loziť po stromoch. Neviem, či jej máme veriť. Lebo v tom istom pionierskom tábore tvrdila, že má padnuté vaječníky, a pritom mala v brušku Romanka. V každom prípade nám Evička spolu so svojimi prítomnými súrodencami sľúbila, že strom, z ktorého nevedela zliezť nám názorne ukáže. A spolu s ním aj ďalšie dôležité zákutia Áčky, Béčky a Céčky na Ulici 29. augusta. Poviem vám, už sa na tú návštevu celkom teším. A keby sme sa tak mohli ísť pozrieť aj do ich domovníckeho bytu...

sobota, novembra 17, 2007

Všade dobre...

Zatiaľ iba stručne, ako už boli bývali cestovatelia telefonicky a skypovo hlásili, vrátili sa živí a zdraví a plní zážitkov. Lietadlo hodinku meškalo, ale nakoniec sa so všetkými kuframi úspešne naložili k Pištíkovi do auta (ešte raz vďaka za ochotu, Števulík). V Karlovke čakala večera (zatiaľ všetci žijú, takže to yvzerá, že môj kuchársky počin bol úspešný), aj som napiekla (v neďalekej cukrárni), Boženka si zavýskala od radosti v kuchyni, a potom sa začalo vybaľovanie. Neskončilo ani niekoľko hodín po prílete, mám pocit, že v Amerike boli Boženka s Jurkom niekoľko mesiacov:-) Boženka si poctivo písala denník, tak nejaké cestovateľské historky isto skončia na blogu a fotečky pribudnú tiež. Ich projekcia bude už budúci týždeň. Oslavujeme tiež zopár narodenín a zopár (konkrétne štyri) Katarín.
Tak zatiaľ toľko. Ale poviem vám, nie je nad to mať Boženku a Jurulíka doma.