Hujer fest 2016

Znie to neuveriteľne, ale tento rok sme sa v Liptovskej Tepličke stretli už po desiatykrát na tradičnom Hujer feste. A tradične nám dobre bolo. Miestami dokonca rozprávkovo, keď sme sa s treťou hujer generáciou predierali rozprávkovým lesom. Stretli sme vílu (zlé jazyky tvrdia, že išlo o prerasteného motýľa, ale tie sa kruto mýlia), červenú čiapočku s vlkom (inak, najväčší kamoši to boli), piráta s opičkou (ktorá nesedela na pleci, ale na lavičke), vodníka s ďalšou, tentokrát modrovlasou vílou a strašidelnú ježibabu. No a boli sme aj na hubách, podaktorí na hubách reálnych a my ostatní na hubách fingovaných. Ale deťom to nehovorte. Také dubáky, aké našli, za tie by sa ani Riško s Evičkou nemuseli hanbiť. Návštevu amfiteátra a ponorenie sa do víru hudby a tanca nám opäť prekazilo počasie (teda aspoň mne sa zdá, že vždy, keď sú slávnosti, tak prší), no a grilovanie sa muselo presunúť do interiéru, ale na chuti nebolo nič poznať. A aj guláš sme varili. Ako každý rok. Teda Pištík varil. A opäť bol skvelý. Asi Jurulík zhora na zálievku dozeral...Výrokov odznelo aj tento rok viac, než dosť, ale zapísané ostalo iba Kaťulkine ,,zabúdaš, že sa opakuješ" a tiež ,,aj včera sme riady umývali dnes ráno" od autora neznámeho. Fotodokumentácia už je spracovaná, meno a heslo albumu sú stále rovnaké. O rok teda začíname s druhou desiatkou. Účasť je, ako inak, povinná. Preto minimálne v termíne od prvého do šiesteho augusta je potrebné nebyť v očakávaní narodenia potomkov a zberu úrody.