Zásnuby

Tak vidíte. Dlho dlho nič a teraz hneď dva články za sebou. Ale dôvod je veľmi závažný. Predstavte si, že Miško ma dnes po obede v mojom obľúbenom podniku požiadal o ruku. Na koleno si síce nekľakol (s dovetkom, aby si nezašpinil nohavice), ale aj napriek tomu som povedala áno. A teda verte, či nie, ešte predtým požiadal o moju ruku Božku s Jurkom, ktorí tiež povedali áno a ktorí dokonca pár dní prsteň strážili. Pre prípad, že by Gabinka snorila. Nie po prsteni, krycia verzia totiž znela, že malý balíček, ktorý jedného rána priniesol kuriér je prekvapením pre Matejka, keď sa narodí. Prekvapenie to teda  bolo, ale pre mňa. A obrovské. Tak len toľko som chcela...

Milí moji

Nemyslite si, ze sa v našej rodine nič zaujímavé nedeje. Akurát Gabinka je príliš lenivá, aby tieto udalosti aj v písomnej podobe zaznamenala. V každom prípade tá najdôležitejšia informácia znie, že počet Hujerovcov zaznamenal nárast a to konkrétne o tri kusy. Začnime kusom ľudským. Náš Palinko sa oženil a tak sme presne 23. decembra privítali v našom skromnom rodinnom kruhu Biancu. Tá v sebe našla dostatok odvahy a zotrvala s nami až do prvého vianočného sviatku. Myslím, že ťažila najmä z toho, že po slovensky nerozumie ani nič. Akurát pevne verím, že to nebola jej prvá a posledná návšteva na Slovensku. No a keby ste sa chceli pokochať na zábery zo svadobnej večere (samotný obrad sa odohral v ďalekom Nemecku, ale za,s kto by sa tam trieskal kvôli dvom Ja und Ja), tak tu je zopár záberov. Mladomanželom (podľa mňa aj po pol roku ich takto možno stále titulovať) zo srdca blahoželáme a želáme šťastný a spokojný život.

No a teraz k tým ďalším dvom kusom. Volajú sa Miška a Bobík. Vlastne Miška a Arko, ale mne sa Bobík viac páči. Ak tipujete, že ide o psíkov, tipujete správne a ak tipujete, že sú to malí ratlíci, tipujete úplne najsprávnejšie. Domov našli u Vladka a Vierky, Miška predposledný deň 2013-teho roku a Arko niekedy uprostred tohtoročného mája. Miška bola spočiatku plachá, ale veľmi rýchlo ju to prešlo, Arko bol nebojácny od samého začiatku. A vraj si obaja veľmi dobre rozumejú.

Samozrejme, nechýbali ani tradičné narodeninové a meninové oslavy, najokrúhlejšie sme blahoželali Romankovi, ktorý, až sa mi to veriť nechce, už má 30 rokov. O kúsok viac dovŕšila Mirka, rovných 35. A na diaľku sme potriasali pravicou Miruškinej tete z Kanady, akurát sme všetci dúfali (a stále dúfame), že rovných 70 s ňou oslávime aj osobne. No a my ostatní sme iba obyčajne o rok starší. 

A ešte k letným plánom, prvý augustový víkend nás čaká tradičný Hujerfest a na prelome augusta a septembra tradičné Lido di Jesolo. Dúfam, že mňa a Miška z oboch akcií ospravedlníte. Bocian nám, dúfajme, už o niekoľko dní prinesie Matejka. Zatiaľ je stále v brušku a nepýta sa von.