Pár obrázkov...

...ako taká maličká provokácia. Popri aktuálnom 24 hodinovom daždi a nízkych denných teplotách som si povedala, že vás trošku zahrejem čerstvými obrázkami rodičov z prvej etapy ich výletu. Sú živí, zdraví, opálení a plní zážitkov, fotiek a filmového materiálu. A všetkých vás veľmi pozdravujú. Tak nech sa páči, vstúpte do tepla.

Raňajky

Úplne som v tom predamerikovom zhone zabudla na naše hodové víkendové posedenie. Aj keď ste už pomaličky asi aj zabudli, že nejaké posedenie bolo. Klasicky sme obedovali o hodinku neskôr, ako bol plán, ale o to viac nám chutilo. Najprv Jurulík ako správny člen radikálneho krídla podcenil počet obedujúcich, a potom si to maťko s Romčom strihli pri donáške stola z Dúbravky rovno cez Stupavu. Aj mňa tento ich postup prekvapil, ale keď prišli s niekoľkými fľašami burčiaku, tak mi bolo ich meškanie celkom jasné. Čo by Pištík neurobil pre našu žabičku Kaťulku, že áno...Sme sa tak všeobecne zhodli, že nám bolo po všetkých stránkach výborne a tak sme (dúfam) založili novú tradíciu Nedeľných raňajok. Boli sme u Pištíka, menu bolo mimoriadne bohaté a úplne fantastické: broskyne plnené dobrotkami, syry, salámy, zeleninka, čerstvé pečivo a samozrejme bábovka z Boženkinej dielne. Sa nám ani odísť nechcelo. Takže ešte raz ďakujeme. Po raňajkách sme sa nepresunuli ďaleko, Babul totiž býva v rovnakom vchode, len o pár poschodí nižšie. Sme obdivovali ich prenajatý bytík. Veru, krásne to tam majú. A na záver sa delegácia Hujerovcov odmiestnila do Ružinova, kde toho v tom čase veľa na obdiv nebolo. 12 minútový limit na návštevu stanovený Krajčírom úplne stačil. Dnes už je toho na pozeranie podstatne viac. Vrátane nefungujúcej umývačky riadu. Takže najbližšie bude aj kávička, sľubujem. No a pevne verím, že budú aj raňajky. Kto sa hlási ako ďalší v poradí?



P. S. Cestovatelia žijú, boli už v Las Vegas, vyhrali v kasíne 26 dolárov, v Phoenixe zhliadli zápas NHL a kochali sa aj Veľkým Kaňonom. A narozdiel od nás si užívajú príjemné teploty okolo 25 stupňov...

Cesta do Ameriky

Božka s Jurkom odleteli za veľkú mláku. Pred chvíľou mi písali, že už sú v lietadle, čo smeruje do New Yorku. A tak sa pomaličky začínam modliť, aby to na tom druhom konci sveta všetko zvládli. Správne vyplniť tlačivá, očariť úradníka, ktorý rozhodne, či ich pustí, vybrať kufre, nasadnúť na lietadlo do Atlanty a potom do El Pasa. Tam by ich už mali čakať Bernátovci (ako povedal ujo Peťo: ,,stretneme sa na jarmoku v Levoči"), ktorí sa o nich tri týždne budú starať. Hlavný stan rozbalia v Alamogorde. Program majú nabitý, už v sobotu vyrážajú za prvým dobrodružstvom (aj keď v ich podaní je dobrodružstvom už aj táto cesta, si myslím). Vyzbrojila som ich denníkom, dostali za úlohu zapĺňať ho zážitkami každý deň. A tých bude nepochybne dostatok. Lebo v teplúčku Nového Mexika sa ich cesta nekončí, žačiatkom novembra sa presunú do štátu Ohio. V mestečku Campbell budú pár dní u Jurkovho bratranca. Cyril vraj stále rečuje (teda používa východniarsky dialekt), takže Boženka je zachránená. Ale myslím si, že v komunikácii zdedila gény po babičke a dohovorí sa, nikto netuší ako, s kýmkoľvek. Aj s Cyrilovými sestrami a ženou Sárou. No a záver výletu bude patriť New Yorku. Prichýli ich Vladuškov kamarát Felix. V New Yorku má Jurulík jeden základný plán. Navštíviť Manhattan a minútou ticha si uctiť 30. výročie sobáša s Boženkou. Sa takéhoto jubilea dožívajú, kto by to bol povedal, že áno. A 15. novembra sa, dúfam, živí a zdraví vrátia na rodnú hrudu...

Šampióni

Zajtra sú v Karlovej Vsi hody. Síce týždeň po oficiálnom termíne, ale myslím si, že Hujerovcom to prekážať nebude. Veď sme na tento posun mali aj pádny dôvod. Kaťulka absolvovala so svojimi ratolesťami výstavu psov. A samozrejme, nikoho neprekvapím, keď poviem, že sa vrátili ovenčení cenami. Akkinko je absolútny šampión, no a Ellinka ešte musí dorásť. Skončila druhá. A rovnako druhí boli v súťaži párov. Ale aj tak si myslím, že mali vyhrať. Lebo všetky naše deti sú predsa najkrajšie, že áno...