Po voľbách

Že som už dlho nič nenapísala. S takouto sťažnosťou sa na mňa Miruš obrátila. Priznávam, trošku som náš rodinný blog zanedbala. Ale z objektívnych príčin. Aspoň dúfam, že ich rodina za také uzná. Teda, príčina je jedna jediná. Predčasné parlamentné voľby. Tie sú pre každého novinára udalosťou a hromadou driny zároveň. Práve oni sú dôvodom mojej neúčasti na ostatnej rodinnej grilovačke, ktorou sme, verím že úspešne odštartovali niekoľko ďalších posedení pri mäsku (Miruš bola nadmieru spokojná musím povedať). Ale odvoliť som stihla. So zaťatými zubami dostal môj hlas líder pravice. Tak to ale vyzerá, že vo vláde po ôsmich rokoch nebude. Že sa nám tam tlačí Robert so svojimi podnikateľmi. Len ešte nie je celkom jasné, koho si so sebou vezme. Nech premýšľam koľko chcem, žiadna z možných alternatív sa mi nezdá dobrá. Len tá s Mečiarom a Slotom mi príde úplne najhoršia. Senilný blázon, notorický nacionalista a po moci bažiaci populista. Aj takých sme si zvolili. A tak sa mi zdá, že iba na Slovensku rastú politikom percentá priamo úmerne s promile v krvi (pre neznalých pomerov – Slota sa nám v kampani podgurážil, médiá to nakrútili a voliči ho podporili ešte štedrejšie). Ale aj tí kádeháci a Maďari sú na vážkach. Tak teda. Toľko malé povolebné okienko a teraz k tomu podstatnému. Vyhlasujem tipovaciu súťaž. Kto uhádne novú vládnu koalíciu, na toho čaká v Liptovskej Tepličke veľké medovníkové srdce. V prípade, že bude úspešná teta z Kanady, dostane cenu poštou. Pre Kaťulku jedno upozornenie: Na Slovensku komunisti do parlamentu neprešli, takže tých treba vynechať (asi ľudí ich reči o tom, že za totality sme slobodne mohli cestovať príliš nepresvedčili).
A poďme ďalej. Boženka je vo Francúzsku, program je nabitý, žiadne flákanie, aby ste si nemysleli. Ale zachraňovanie s najväčšou pravdepodobnosťou nebude, má svoju tlmočníčku, takže je v bezpečí.