Všetko najlepšie

Pamätáte si, ako sme raz na Vianoce urobili mládežnícku výpravu do kina? Do staručkého meďáku sme sa natlačili šiesti a vyštartovali sme priamo do Polusu. Cesta bola pomerne zábavná, rozhovor sa točil najmä okolo toho, ktoré z detí prevezme v budúcnosti zázračnú varešku od Vladuška. Babul vtedy skonštatovala, že Roman s Maťom to zrejme nebudú, že jej brat má problémy aj s prípravou čaju a párkov a že ani od bratranca Romuška zázraky neočakáva. Tomáško skromne poznamenal, že párky a čaj zvláda a pridal k tomu sáčkovú polievku a praženicu. Čarovná vareška tak jednohlasne pripadla najmladšiemu členovi Hujer family. Cesta plynula ďalej, debata tiež, keď tu zrazu Maťkovi akýsi sviatočný vodič do cesty vošiel. Prudké zabrzdenie sa neobišlo bez zahrešenia, ku ktorému sa z plných pľúc pridal aj Arnoštko. Výchovne sme ho upozornili, že také slová do úst nepatria a deťom už vôbec nie. Arnoštko sa však nedal a s úsmevom na tvári nám vysvetlil, že keď má tú čarovnú varešku po Vladuškovi prevziať, musí sa aj v šťavnatých rečiach zdokonaľovať. Túto poznámku sme obišli mlčaním. Pre istotu. Aby sme sa nerozrehotali na plné kolo. Do kina sme dorazili šťastne a kolektívne sme sa oddali sledovaniu filmu Hľadá sa Nemo. Ja som bola poriadne na nervy, bála som sa ako už dávno nie. Tomáško ma dve tretiny filmu upokojoval, tvrdil, že to dobre dopadne. A nemýlil sa. Ako inak mohla skončiť rozprávka pre deti, že áno...A potom sme sa ešte zastavili u Horánskych v ich jednoizbovej haciende a pobrali sa domov. No a ešte niekoľko dní sme používali slovné spojenie z filmu Plávať, stále plávať. Prečo vyťahujem decembrové popoludnie v kine v júni? Lebo dnes je medzinárodný deň detí. Tak nám všetkým blahoželám. A dúfam, že deťmi ostaneme ešte dlho. Tak ako naši rodičia, ujovia a tety. Nezostarli, nezvážneli, stále sú detsky blázniví. A že to filmové predstavenie nebolo posledné. Čo takto v lete navštíviť ZOO? K MDD to predsa patrí...