streda, apríla 05, 2006

Kulinárske hody


Tak sme zase raz mali kulinárske hody. Boženka sa o ne postarala. A pre tých, ktorí neprišli ponúkam jedálniček. Podrobný, aby vám slinky tiekli. Polievočka zeleninková, to je taká klasika. A potom to prišlo. Bravčové s nivou a šampiňónmi ako prvé. Nasledovalo kuracie s broskyňou, šampiňónmi a syrom a tretí chod mal podobu morčacieho stroganova. K tomu ryža a zemiaky. Nové, podotýkam. A samozrejme šalátik. Boženka sa opäť raz hecla, čo vám budem hovoriť. Sme si všetci pochutnávali bez zábran. Akurát Evička sa krčila v rohu a jemne srkala hustú tekutinu z plastovej nádoby. To bola pomixovaná polievka. Trošku ju totiž v tom čase zúbky trápili. Opuchnutá bola a ani smiať sa veľmi nemohla. Boženka sa pritom predviedla v celkom nových žabičkových naušničkách doplnených o prsteň so žabkou ležérne ležiacou. Ach jaj. Evička prekonávala ďalší z početných zdravotných problémov. Ale napriek tomu sa odhodlala aj na dezert. A dobre urobila. Lebo gaštanové rezy s parížskym krémom tak často nemávame. V našich chlapcoch sa okamžite prejavila hujerovská nátura, keď Kaťulke počas skypového spojenia pod nos (teda skôr pod web kameru) strčili plech plný tejto maškrty. A farbisto opisovali jej chuť. Kaťulke začali tiecť slinky a tak sa mi zdá, že použila aj niekoľko vulgarizmov podčiarkujúcich ľútosť nad tým, že sa nemôže napchávať s nami. Za všetko môže, ako vždy, Kamilko. V nestráženej chvíli sa totiž rozhodol navštíviť príbuznú v Česku, po ceste sa zastavil pre radiátory v Bratislave a cez inkriminovaný víkend ich musel montovať. No a Kaťulka nechcela nechať svojho polyhistora bez dozoru, takže musela rodinnú seansu oželieť. U Břenkovcov sa vám mimochodom dejú veci. Jurulík tvrdí, že nie jeden, ale dva baráky o chvíľu budú mať. Lebo títo i napriek 75 avizovaným rozvodom ešte stále manželia majú niekoľko stavebných projektov a vízií, ktoré sa v pomerne zásadných bodoch rozchádzajú. Každopádne posledné správy hovoria o tom, že podkrovie pre Tomáška by malo byť vo veľmi krátkom čase hotové. Takže nám neostáva nič iné, iba ho prísť do Unhošte skolaudovať. Neviem ako vy, ale ja sa už celkom teším. Čosi mi našepkáva, že to bude zážitok, na aký sa nezabúda.