Šibi ribi

Šibi ribi, mastné ryby...V živej pamäti mám mojich troch a neskôr štyroch bratrancov, ako zo seba súkajú týchto zopár veršíkov. Boženka v chodbe ticho našepkáva, chlapci sa potia a dúfajú, že krátky výpadok pamäte sa na vyšibanej výslužke neodrazí. Potom vytiahnu striekacie pištole a je po tréme. S radostným výrazom na tvári útočia na všetky ženy, ktoré majú v dosahu. A potom už len čakajú, čo im Boženka nadelí. V balíčkoch nechýbajú sladkosti, no pre našich chlapcov boli a aj sú kľúčové najmä peniaze. Áno. Moji bratranci sú mamonári. Takí maličkí. A nič nerozžiari ich očká viac, než papierové bankovky. Palinko dokonca pre tento finančný aspekt šibačky trávil niekoľko rokov po sebe Veľkú noc na Slovensku. U nás si chlapci zvykli veľkonočný úlovok počítať a ja som im ticho závidela. Za zopár násilných ťahov prišli k celému majetku. Darmo Evička túto diskrimináciu kompenzovala sladkosťami od výmyslu sveta, pocit krivdy vo mne do dnešného dňa ostal... Keď tak nad tým premýšľam, tento rok asi moji milí bratranci šibať neprídu. Ani jeden. Tak sa mi vidí, že to bude po prvý krát. Maťko naháňa dievčence v Tatrách, Palinko eurá v Nemecku, Tomáško má karatistický prebor a Romuškovi sa samému nebude chcieť. Lebo Riško je chorý, ako mi dnes napísala Evička. A tak budeme s Boženkou nostalgicky spomínať napríklad na Riškovu konvalinkovú voňavku a jej rovnako jedinečnú náhradu, ktorú vyrobil Romuško pozlievaním rôznych vôní svojej maminky do jedného flakóna. Alebo na Kamilka, ktorý nikdy nešoféroval, a tak bol väčšinou v euforickom štádiu. Čo mal chudák robiť, keď ako jediný z rodiny mohol piť!? Jedine neuraziť a za pohárik si šupnúť. A nás potom tackavo dotlačiť do kúpeľne a troškou vody (občas výrazne teplej) ovlažiť. Aj napriek chýbajúcim šibačom (alebo práve vďaka nim?) sa na Veľkú noc teším aj tento rok. Snáď bude svietiť slniečko a vo vzduchu bude cítiť jar. Pôjdeme babičke zaniesť narcisy...