Skulptúra

O Hospode u vetešníka už bola reč. Viete, to miesto v Unhošti, kde nájdete matičky, šróbiky, skrutky, kladivká, klieštiky a všetky možné aj nemožné technické záležitosti na niekoľkých metroch štvorcových. Pôsobí mimoriadne inšpiratívne. Iba ťažko sa to vysvetľuje, ale je to tak. Lebo...Vždy som si myslela, že Riško je taký drsný chlapík. Že k umeniu ho nič extra neťahá. Ale hlboko som sa mýlila. Riško je umelec. Aj keď trošku svojský. A dovolím si tvrdiť, že jedinečný cit pre svoje výnimočné diela získal práve v Unhošti, po niekoľkých návštevách legendárnej dielne a priľahlého dvorčeka. Všetko vyplávalo na povrch v to leto, keď Kamil oslavoval 60-ku. Výberu vhodného darčeka už tradične predchádzalo niekoľko bojových porád, až sa nakoniec rodinná rada uzniesla na daroch niekoľkých. A tak sa v onen inkriminovaný deň dočkal Kamil kompletnej rybárskej výstroje (vrátane mydla, uteráka a toaletného papiera), papučiek s dôsledným označením pravá a ľavá (aby vzhľadom na svoj vek mohol bezbolestne hodiť za hlavu pochybnosti ktorá je ktorá), či dopravnú značku upozorňujúcu na maximálnu povolenú rýchlosť i zákaz zahýbania (tuším doprava). Vrcholný dar bol však skromne ukrytý v rohu záhradky. Pred zrakmi zvedavcov ho chránila plachta, všetci s napätím čakali, čo sa pod ňou objaví. Odhalenie sa odohralo v slávnostnej atmosfére. Pred zrakmi nastúpenej rodiny a najmä oslávenca ho odhalila Vierka. Ten dar. Onemeli sme od úžasu. Všetci. Kamila nevynímajúc. S otvorenými ústami sme hľadeli na jedinečnú skulptúru, ktorá sa pred nami zjavila. Stierače, maliarska štetka, reťaz, pedále z bicykla, hasák, matičky a ešte veľa, veľa užitočných vecí pozváraných do útvaru silno pripomínajúceho guľu trónilo na železnej tyči. Tomáško, ktorý sa práve vrátil z letného tábora položil ako správny syn svojho otca zásadnú otázku, že na čo to je. Odpovede sa dočkal až večer. Keď sa nad Unhošť zniesla noc a Riško predviedol genialitu svojho výtvoru. Zapojil ho do elektriky. A my sme onemeli po druhý krát. Lebo skulptúra nebola iba skulptúrou, ale aj nočnou lampou. Dnes už nesvieti (predsa len, odvtedy už ubehlo pekných pár rôčkov), Riškova umelecká kariéra však trvá aj naďalej. Jeho výtvory už majú vo svojej zbierke Kaťulka (tá dostala veď viete čo), Jurulík a Pištíkova Katka (tí dostali 50-ku na krk), Vladuškovi sa pre zmenu skvie na krku 60-ka. A ja pevne verím, že Riško sa postupne začne orientovať aj na mladšie ročníky. Lebo my máme o chvíľu na krku tridsiatku a ja dúfam, že to bude platiť doslova.