Rozcvička

Je piatok, sedem hodín ráno. Cez chýbajúcu tabuľku skla na dverách ku mne dolieha šepot z vedľajšej izby, občas začujem aj tlmený smiech. Určite sa mi to iba zdá, je príliš skoro na akékoľvek aktivity, pomyslím si a pokúšam sa zaspať. Hlasy však neutíchajú. ,,Eva, priniesla som ti telocvičný úbor,“ počujem Kaťulku po niekoľkých minútach. ,,Tí odpadnú, keď nás uvidia,“ odpovedá jej dvojička Evička. Tu sa niečo chystá, preletí mi hlavou. Chtiac-nechtiac opúšťam vyhriaty spacká, beriem kameru a utekám do vedľajšej izby. Vládne tu čulý ruch, prípravy na rozcvičku sú v plnom prúde. Kaťulka a Evička v rovnakých, zeleno čiernych úboroch, Boženka zvolila modro bielu kombináciu, Vierka sa odela do červeného, Štefanova Katka ostala vo svojej obľúbenej teplákovej súprave. Kaťulka drží v rukách zelenú fixku a čosi si so smiechom čmára na brucho. ,,To sú tehličky, nech vidia, aké mám na leto vypracované telo. Eva, namaľuj si aj ty,“ vyzýva svoju dvojičku. Ešte pred tým ma požiada, aby som jej na ramená napísala slová biceps a triceps. Cez zimu totiž neposilňovala iba brušné svaly, to je jasné. Evička pri dekorovaní svojho bruška zvolí iné usporiadanie zelených tehličiek, svalové vlákna má zjavne uložené vo vertikálnej línii. Nasleduje úprava účesov. Žabičky zvolili fontánky, Boženka jednu uprostred hlavy, Kaťulka s Evičkou ich majú niekoľko. Účesy dotvárajú vkusné zelené lienky. Rozcvičkovú výbavu dopĺňajú palice, podobné ako majú mažoretky, s ružovými guličkami na koncoch. ,,Čo budeme spievať?“ pýta sa Kaťulka. ,,Cvičíme, cvičíme predsa,“ odpovie Boženka a v krátkosti jej zaspieva jednoduchý text. ,,Poďme,“ zavelí Evička. Žabičky, Vierka a Štefanova Katka pochodujú dolu schodíkmi. ,,Cvičíme, cvičíme, denne aspoň chvíľu, cvičíme, cvičíme, budeme mať silu, silu,“ spievajú jednohlasne známy text z Bambuľky. Prvý zbadá päticu žien Pištík. Ráno skoro vstával, bol kúpiť 50 rožkov pre hladné hujerovské krky na raňajky. Od smiechu sa mu tisnú slzy do očí. Druhý vstáva Kamil. K oknu na maštali to má najbližšie. S opuchnutými očami sa priamo z lôžka pridáva k cvičenkám krúživými pohybmi zápästiami. Nasleduje Vladuško. Usmieva sa a rýchlo schádza dole, aby mal lepší výhľad. V okne sa objavuje Riško. Typicky bručí, cvičiace dámy označí za skupinu sumistiek (ženské vydanie sumo bojovníkov). Rad príde aj na unimobunku, kde spia chalani. Zamkli sa. Žabičky to však neodradí, smerujú k otvorenému oknu. ,,Dobré ránko kozliatočká, otvárajte, mamička prišla, mliečko vám priniesla,“ niekoľko krát opakujú detskú veršovačku chalanskej osádke. ,,Roman, poď si porovnať tehličky, biceps a triceps,“ vyzve nášho športovca Kaťulka. Nátlak nakoniec nevydrží Palino, odomkne a ide sa umyť. Sumovky tak zaútočili na Tomáška, Maťka a Romuška. Z postelí ich však nedostali. Našťastie sa vo dverách objavil Vladuško v červených trenkách a bielom tielku pripravený na rozcvičku. Odlákal tak pozornosť sumistiek. Pridal sa aj Pištík, namiesto trenírok použil oranžovú dosku, aby farebne s bratom ladil. A rozcvička sa mohla začať. Predklony, záklony, úklony, švihy nohami, rukami, toto všetko sa odohrávalo na dvore. Maťko sucho skonštatoval, že je škoda, že rodina nemá väčšie autá, aby zakryli dvor pred očami zvedavých susedov. Kaťulka rozhorčene odvetila, že chlapci nemajú zmysel pre humor. ,,Čo sme to porodili?“ zakončila svoj krátky vstup. Vierka ju poopravila a zodpovednosť preniesla na sploditeľov. Rozcvičku ukončila Kaťulka v momente, keď sa otvorili vráta na niekdajšej maštali a Pištík zahlásil, že sa podávajú raňajky... Jediný, kto o rozcvičku prišiel bola Babul. Sladko spala. Hoci ona tvrdí, že všetko počula. Ale o tom pochybujem. Takéto divadlo by si ani mŕtvy nenechal ujsť...