utorok, augusta 08, 2006

Krátko


Zlet Hujerovcov alebo prvý ročník Hujer festu je za nami a musím skonštatovať, že sa vydaril. Nadmieru. Len počasie miestami štrajkovalo. Takže hneď na úvod veľké poďakovanie Pištíkovi s rodinkou za entuziazmus pri príprave všetkého potrebného. A všetkým Hujerovcom za skvelú atmosféru, ktorá v Liptovskej Tepličke niekoľko dní panovala. Cítili sme sa výborne. Teda, dúfam, že hovorím za všetkých. Poháre na šnúrkach, podpísané taniere, ranné cvičenie mažoretiek, Evičkin stratený zub, čakanie v rade na guláš, vítanie dedinčanov v rodinných šiltovkách, búrlivé tanečné kreácie na amfiteátri, sprievod v krojovaných košeliach, nocovanie v sene, turnaj v kockách. Toto všetko a samozrejme ešte ďaleko viac sme zažili. A aby sme na tieto pamätné udalosti nezabudli, skončia snáď zvečnené aj na tejto stránke. Pripomínať nám ich bude aj niekoľko slovných perličiek a rozsiahly video a foto materiál. Všetko postupne, samozrejme. Nuž rodinka, dúfam, že o rok sa zídeme opäť. Kanadská vetva rodiny môže už teraz začať nacvičovať program, ktorým ohúri vetvu európsku. Ako už Pištík bol býval napísal, výhovorky sa neprijímajú. A verte, máte sa na čo tešiť (vrátane dvoch latrín a umývania zubov v potoku). Takže, dovidenia o rok na 2. ročníku Hujer festu...

2 Comments:

Anonymous Anonymný said...

A ja by som chcel reagovať "krátko".
Takže iba - ahojte!
Marko
P.S.
Ale nedá mi ...
Bol to vlastne obyčajný víkend. Na chalupe sa zišla rodina, pojedli, popili, pokecali. Posrandovali a povyťahovali ikskrát povedané historky. No a potom sa rozpŕchli, možno na jednom-dvoch zostalo upratanie neporiadku a riadov.
Tak to môže vyzerať spoza plota, takého vzdialeného.
Zblízka ste však poriadna banda nabitá entuziazmom a energiou na rozdávanie. Iróniou, niekedy sarkazmom a vždy humorom, ktorý mi je blízky. Spojení cez stále veľmi živú mamu/kanadskú babku ste výzvou pre všetkých potencionálnych nových členov rodiny - buď Vás zatratia (a teda stratia sa), alebo si Vás zamilujú.
Števovo a Katkine pozvanie ma potešilo. Po trochu opatrných začiatkoch som v nich našiel viac ako priateľov, naozaj rodinu, krv-nekrv. Som rád, že som ich cez Zuzku získal.
Som s nimi rád.
Som s Vami rád.
Banda jedna.

Marko

P.S.2: Nejaké foto z Tepličky nájdete tu: www.vysivka.sk/hujerovci

10:03 PM  
Anonymous Anonymný said...

Čaute, tak som rada, že sa pridal aj Marko a že sa mu páčilo. Gabuška ďakujem za CD, už som si to pozrela, až som sa zhrozila. Musím reklamovať kameru, prosím Ťa vráť ju nazad do obchodu a povedz, že nejak blbo sníma, lebo nás to rozširuje. To predsa neni možné, že až takáto vzducholoď je zo mňa a z mojich sestričiek žabičiek. Keď neuznajú reklamáciu, tak tuším musím začať uvažovať o diete, ale keď ja tak rada papkám!!! Vaša Kaťulka

7:39 AM  

Zverejnenie komentára

<< Home