Výroky

Na stole sa mi povaľuje niekoľko listov papiera, pomerne zažltnutého. A na tom papieri je zaznamenaných niekoľko pozoruhodných výrokov. Zazneli počas prvého hujerovského zletu v Liptovskej Tepličke. Tu sú, niektoré aj s maličkým uvedením do obrazu:

,,Števo, buď rád, že nemáš za manželku svoju sestru.“ (Štefanova Katka, 3.8.06)

,,Kamil je tak drahý elektrikár, že sa mu doma samému neoplatí opraviť elektriku.“ (Vladuško, 3.8.06)

,,Kamil, Štefko tu má tri vysávače, keď spojíme hadice, môžeme z vrchu čúrať priamo na trávu.“ (Vladuško našiel spôsob, ako sa vyhnúť schádzaniu z povaly, keď to na pánov príde, 3.8.06)

,,Eva, kde máš baterku?“ Tieto slová vykríkla ležiaca Kaťulka pripravujúca sa na spánok so stresom v hlase. ,,Nemám kabelku!“ S baterkou v ruke sa ju v areáli, kde sa zdržiavali výlučne rodinní príslušníci vybrala hľadať. ,,Mám v kabelke všetky doklady a peniaze,“ vysvetľovala s úzkosťou svojmu manželovi. ,,Teraz v noci ťa nikto kontrolovať nebude,“ nedal sa zaskočiť Kamilko. Kaťulka v ten neskorý večer kabelku nenašla. Platilo však, že ráno je múdrejšie večera. Kabelka totiž trónila v posteli za jej hlavou. Nepripomína vám to tak trochu babičku? (Kaťulka a Kamilko, 3.8.06)

,,Eva, nespi, vstávaj, veď si na dovolenke!“ (Kaťulka o 7.00 3.8.06)

Kamil sa vybral k Alojzovi (Pištíkovmu susedovi) po zemiaky. Brány domu opustil i napriek upozorneniu rodinných kuchárov, aby žiadne zemiaky nenosil. Kaťulke stihol povedať, aby mu dala pokoj a nestarala sa, čo robí a kam ide. Tá po jeho odchode emotívne vykríkla, že ona sa teda o neho viac starať nebude. ,,Ani ho nepochovám, nech sa pochová sám,“ povedala. Keď sa Kamilko dlho nevracal, začala byť Kaťulka nervózna. Čoraz častejšie bolo z jej úst počuť slová ako ,,Kde ten Kamilko je?“ alebo ,,Určite nedodržal sľub a opil sa.“ (Treba povedať, že Kamilko ešte pred odchodom do Tepličky uzavrel stávku, že tvrdé piť nebude a ak to vydrží, vyhrá basu šampusu.) Kaťulka dokonca niekoľko krát poslala po tátu Tomáška. A keď sa po stý krát opýtala, ako sa jej Kamilko domov dostane ozval sa Pištík: ,,Prinajhoršom ho Alojz pustí dolu potokom, pri našej studničke je rúra, tam sa zastaví, cez brucho neprejde.“ (Pištík, 5.8.06)

,,Kdybych si nebyl jist, že máma nic nepila, tak si myslím, že je ožralá.“ (Tomáš na adresu Kaťulky a jej celodennej dobrej nálady, ktorá vyvrcholila počas vystúpenia Dušana Grúňa, 5.8.06)

,,Mňa jediného vymenili, ja som z vás najkrajší a najmúdrejší.“ (Vladuško počas debaty o vymenených deťoch v pôrodnici, 6.8.06)

,,Aké sú tie naše deti šikovné. Kto by to do nás povedal.“ (Vladuško počas grilovania, 6.8.06)

Pri odchode z amfiteátra vyberala Kaťulka odchodné 5 korún. Jediný, kto sa zľutoval a zaplatil bol jej syn. Odchádzajúci návštevníci si tak museli vypočuť spŕšku výkrikov: ,,Sto korún ste neváhali dať a 5 korún vám je veľa!“ (Kaťulka, 5.8.06)


,,Keby som bol dievča, tak sa do seba zaľúbim.“ (Maťko oblečený v kroji potom, ako zbadal svoj obraz v zrkadle, 6.8.06)

Vladuško cupitá smerom k latrínam. Boženka sa ho pýta, čo mu je. ,,Hovno mi gate líže,“ so stresom hlase oznámil Vladuško. Po návrate z latríny skonštatoval: ,,To bola kritická situácia.“ (Vladuško, 6.8.06)

Aj Babičkin memoriál v nedeľu večer priniesol niekoľko vtipných okamihov.

Kaťulka mala na sebe rodinné tričko s babičkiným portrétom. V jednej chvíli vytiahla obrázok von, aby jej babička pomáhala. Keď sa jej však darilo ešte menej, babička skončila pod bundou. Na otázku: ,,A babku ste dali von?“ odpovedala: ,,Schovala som ju, bolo jej zima na zuby.“ (Kaťulka, 6.8.06)

Evička sa pýta Kaťulky: ,,Koľko som zatiaľ nahrala?“ Kaťulka jej nahnevane odpovedá: ,,Eva, neruš ma keď počítam!“ (Kaťulka, 6.8.06)

,,Keď neprší, aspoň fúka.“ (Riško počas babičkinho memoriálu, 6.8.06)

,,Keby smrtka došla a ty si sa na ňu usmiala, tak sa zľakne, pustí kosu a utečie.“ (Riško na margo Evičkinho bezzubého úsmevu, 6.8.06)

P.S. DVD zo zletu je už hotové, časť Hujerovcov ho už videla, myslím, že referencie sú priaznivé, takže sa máte na čo tešiť...