29. augusta

Milí Hujerovci, aj keď aktuálne sa vraj všetci tešíte, že sme odišli, predpokladám, že je to iba krátkodobé pominutie mysle. Lebo bez kohokoľvek z nás by to nebolo ono. Bol to jedinečný deň. Úprimne, na 29. augusta som mala slzičky v očiach. Keď som videla Vaše spomienky, šťastné i tie bolestné. Tri paradajky, súrodenci striehnuci za stenou, punčošky potrhané pri lezení na lipu, chalanské grify pri spúšťaní sa zo zábradlia, ušetrený čas pri dobiehaní do školy, hompáľajúce sa nohy počas chlapčenského fotbalu a Kaťulka lezúca cez okno. A popritom vidím babičku, ako vám na slížovej doske nesie chlieb s maslom, z ktorého sa teší celý dvor. A tiež, ako každý deň umývate schody a každý deň ich zametáte. Aj preto bol každý jeden z vás dnes smutný, ako boli oba dvory schátrané. Je to kus vášho života. A hoci my máme vlastné spomienky, tie vaše dva dvory vám tíško závidíme. Gabika, Vladko, Štefko, Eva, Kata, Božena...
P.S. Magda a Stano, ďakujeme