Pôstny piatok

Včerajšou neskoršou večerou u Pištíka a rozlúčkou s nemeckou vetvou rodiny sa oficiálne skončila veľkonočná Hujer Tour. Trvala od piatka do pondelka a vyžiadala si daň v podobe presilených bránic a nabratých kilogramov. Inak sme ju všetci prežili. Ale pekne po poriadku.

Hujer tour sa začala pôstnym obedom u Evičky. Zraz bol o druhej, jedli sme o tretej a uvedomelá časť rodiny presadila zákaz konzumácie mäsa. Boli cestoviny a huby. A retro krupicové slíže. A padli aj tieto perly ducha:

,,Kaťulka, máš krásny prívesok,“ hovorí so závisťou Boženka. ,,To máš z Kene?“ ,,Áno, to mám v cene,“ odpovedá jej veselo sestrička.

,,Tá tvoja čapica, Božka, je úplne super. Mala som ju na tej savane celý čas,“ kvituje Kaťulka požičanú pokrývku hlavy. ,,Myslíš, na safari?“ uisťuje sa najmladšia žabička.

,,Som vám kúpila rovnaké, aby ste sa nehádali, ale sú rozdielne,“ komentuje Kaťulka obrusy, ktoré priniesla sestersko-švagrinskej časti rodiny.

,,Števko, ty si sa tiež dobre oženil, mohol si aj horšie dopadnúť, mohol si si vziať svoju sestru,“ zopakoval starú pravdu Vladko v predvečer 40. výročia svojho sobáša.

,,Daj ten košík vedľa, lebo potom nevidím, koľko je hodín,“ vraví Kaťulka Riškovi (pravdepodobne v úmysle zrušiť Veľkú noc). ,,To je jedno, tam je stále pol tretej,“ odpovedá jej švagor.

Debata Vladka a Štefka:

V: ja nemusím ísť na trh

Š: ale veď si chcel ísť na trh

V: ja som nechcel ísť na trh

Š: si chcel planty kupovať

V: aha, tak som chcel ísť na trh, tak môžeme ísť

Po výdatnom pôstnom obede hovorí Evička: ,,Poďme sa najesť do sýta, lebo do sýta sme ešte nejedli.“

No a debatovalo sa aj o tom, že Kamilko má chrápanie vo svojej genetickej výbave ešte od praprapraprapračloveka z jaskyne, ktorý chrápať musel, aby odohnal divú zver. Takže či sa to Kaťulke páči alebo nie, nočnými zvukmi jej vlastne preukazuje službu.

To, že Boženka sa dostala na vysokú školu vďaka svojej skvelej športovej kariére sme už vedeli. Až tento rok sme sa však dozvedeli, že vysokoškolské štúdium si doslova vysedela. Spolu s Pištíkom a Jurulíkom sa všetci traja striedali na ministerstve školstva, kde na základe Boženkinej žiadosti čakali na zrovnoprávnenie športov Zväzarmu s ČSZTV. Všetci traja opakovali, že z ministerstva neodídu, kým nedostanú príslušný papier do ruky. Po dvoch týždňoch sa dočkali. Údajne v hodine dvanástej.

A tu je príslušná fotodokumentácia.