Cesta do Ameriky

Božka s Jurkom odleteli za veľkú mláku. Pred chvíľou mi písali, že už sú v lietadle, čo smeruje do New Yorku. A tak sa pomaličky začínam modliť, aby to na tom druhom konci sveta všetko zvládli. Správne vyplniť tlačivá, očariť úradníka, ktorý rozhodne, či ich pustí, vybrať kufre, nasadnúť na lietadlo do Atlanty a potom do El Pasa. Tam by ich už mali čakať Bernátovci (ako povedal ujo Peťo: ,,stretneme sa na jarmoku v Levoči"), ktorí sa o nich tri týždne budú starať. Hlavný stan rozbalia v Alamogorde. Program majú nabitý, už v sobotu vyrážajú za prvým dobrodružstvom (aj keď v ich podaní je dobrodružstvom už aj táto cesta, si myslím). Vyzbrojila som ich denníkom, dostali za úlohu zapĺňať ho zážitkami každý deň. A tých bude nepochybne dostatok. Lebo v teplúčku Nového Mexika sa ich cesta nekončí, žačiatkom novembra sa presunú do štátu Ohio. V mestečku Campbell budú pár dní u Jurkovho bratranca. Cyril vraj stále rečuje (teda používa východniarsky dialekt), takže Boženka je zachránená. Ale myslím si, že v komunikácii zdedila gény po babičke a dohovorí sa, nikto netuší ako, s kýmkoľvek. Aj s Cyrilovými sestrami a ženou Sárou. No a záver výletu bude patriť New Yorku. Prichýli ich Vladuškov kamarát Felix. V New Yorku má Jurulík jeden základný plán. Navštíviť Manhattan a minútou ticha si uctiť 30. výročie sobáša s Boženkou. Sa takéhoto jubilea dožívajú, kto by to bol povedal, že áno. A 15. novembra sa, dúfam, živí a zdraví vrátia na rodnú hrudu...