Nielen o sviečkovej

Nič sa neboj Kaťulka, aj o sviečkovej bude reč. Len som dala tvojim príhodkám prednosť, keď už si tak dobiedzala, že kedy budú na blogu...

Sviečková sa vydarila. To je jasné nielen z Kaťulkinho, Evičkinho a Miruškinho príspevku. Bol jej celý hrniec a zjedol sa na posedenie. Mäsko chutilo dokonale, pretože Boženka ho naložila dva dni vopred. Knedličky robila Evička s láskou, medové krémeše tiež, takže to bolo cítiť. Jurulík zas nad chrenovým koláčom alias roládkou slzy ronil, len aby nám do plnky rumíku doprial, takže sme sa slastne zalizovali. Tataráčik bol krvopotne naškrabkaný, akurátne dochutený, svalovec nesvalovec, ochkali sme blahom. No a jablkové tortičky dostali oslávenci a oslavujúci domov, takže očakávam dodatočné pochvalné slovné hodnotenia.
Program bol klasický, po jedení a pití prišlo na príhody staré niekoľko rokov. Teda táto konkrétna až taká stará nie je. Majú v nej prsty žabičky a ich odveká potreba navštevovať toalety kdekoľvek, najradšej však na parkoviskách. Aj v cudzine. Napríklad v Nemecku, počas cesty za Vladuškom, ktorého chceli prekvapiť v deň dožitých 60 rokov. Na ďalekú cestu sa vydali spolu s Pištíkom, ten však na inkriminovanej toalete chýbal. Pri čakaní na voľnú kabínku si Kaťulka všimla, že aj tieto priestory monitoruje bezpečnostná kamera. Ako ju tak sledovala, zmocnila sa jej neovládateľná túžba stať sa slávnou. Človek nikdy nevie, kde sa pohybujú svetoví producenti, život je predsa náhoda a tak sa rozhodla konať. A keďže slávu a výhody s ňou spojené dopraje aj svojim milovaným sestričkám, oslovila ich s ponukou na spoluprácu. Nemusela ich dlho prehovárať. Svetové predvedenie piesne My žabičky, tri sestričky v labuťom držaní tak bolo na svete. So smiechom, s prekríženými nohami sa naše dámy vyrútili do priestorov pumpovej predajne. Po producentovi ani chýru ani slychu, čakal však na ne Pištík so širokým úsmevom na tvári. Spolu s predajcom totiž mal tú česť a ich vystúpenie si pozrel v televízore. V tom, ktorý monitoruje priestory toaliet. Neskôr v aute odmenil slávne trio neutíchajúcim potleskom.
Pár dní potom, na spiatočnej ceste na českom území čelil Pištík zúfalstvu a beznádeji. Pri ceste do svetoznámeho kráľovského mesta Unhošť akosi poblúdil. Evička síce tvrdila, že azimut majú dobrý a že cestu pozná z potuliek s Kamilkom, nakoniec však Pištíkovi došla trpezlivosť a prikázal Boženke, aby Kaťulke zatelefonovala, že sa ocitli v dákej p.... Skrátka v koncoch. A ešte poznamenal, že ako môžu všetci dedinčania spať, keď on chudáčik nevie, kde je. Boženka teda vytočila Kaťulku a tlmočila jej slová Pištíka o tej onej. Reakcia Kaťulky ich šokovala. ,,V Pticích? Tak to je kúsok, to ste hneď tu!“ skonštatovala žena s povestným dokonalým sluchom. Boženka ju hneď vyviedla z omylu a Kaťulka pod tlakom faktov priznala, že situácia je viac ako vážna. Ale nakoniec opravila azimut a posádka šťastne dorazila.
A šťastne dorazili aj k Vladuškovi. To ešte pred tými Pticami. Najprv Vladuškovi spievali do telefónu známu narodeninovú pesničku. Zvuk bol stále silnejší, až Vladuško začal tušiť, že nevychádza iba z telefónu. Európski súrodenci stáli za dverami frankfurtského bytíku a spievali, čo im pľúca stačili. Po otvorení dverí Vladuško zbledol a s telefónom v ruke sa posadil na najbližšiu stoličku. Počiatočný šok však rýchlo prešiel a radosť mohla dostať voľný priebeh. Aj sexi trpaslíka intelektuála pod muchotrávkou nečakanej návšteve prepáčil. Opäť jedno z hujerovských prekvapení, ktoré sa podarilo dokonale utajiť.

Od Kaťulky

Kaťulka je v poslednom období akási plodná. A to aj napriek tomu, že máme jeseň. Určite mi dáte za pravdu, že v tomto ročnom období ožíva tak akurát chuť na teplú posteľ a zimný spánok. Kaťulka nie! Tá plodí a plodí. Konkrétne článočky na našu Hujer stránku. Ten o chovateľských úspechoch ste už mali možnosť okomentovať, no a teraz prichádzajú dva o tom, ako si naša žabička rozumie s prostriedkami mobilnej komunikácie.

Príbeh 1. O tom, ako Kaťulka sama so sebou telefonovala...

Kaťulka má dva mobily. To všetci dobre vieme. A vieme aj prečo. Lebo Kamilko, chbb Ing. Arch. Doc. JUDr. MUDr vymyslel, že medzi sebou môžu telefonovať Oskarom 40 minút zadarmo (viete si predstaviť takúto dlhú konverzáciu medzi Kamilkom a Kaťulkou?) a druhý telefón T-Mobil má zase lepšie pokrytie všade na svete. Jedného dňa nabíjala Kaťulka oba mobily (asi aby mohla so svojím milovaným manželom spomínaných 40 minút telefonovať), oba ležali vedľa seba. Na druhý deň ráno nemohla nájsť Oskara (to je ten lacnejší, ktorý občas pípne, čo znamená, že má neprijatý hovor). A tak ho Kaťulka hľadala pomocou druhého mobilu. Keďže nemala okuliare a Oskar stále pípal, tak zmačkla poslepiačky tlačítko a dala telefón k uchu. V tom zazvonil T mobil, tak zdvihla aj ten, predstavila sa a čakala, kto sa na druhom konci ozve. Tam bolo ticho. Ticho našu Kaťulku rozčuľuje, preto do aparátu začala kričať, zľava na uchu Oskar, sprava T mobil...Po chvíli jej to zaplo. Volala sama sebe, z ucha do ucha.

Príbeh 2. O tom, ako Kaťulka mobil hľadala

V jedno krásne ráno sa Kaťulka zobudila pomocou budíka na telefóne T mobile (ten s lepším pokrytím). Hneď ako vyliezla z izby, privítal ju Akky, v dielni už bolo počuť netrpezlivú Ellie. Preto vyšla von na dvor, s mobilom v ruke. Otvorila dielňu, vypustila psa. Obaja ju vítali, ako keby ju týždeň nevideli (ako keby som Kamilka videla, ten sa teší rovnako), mobil položila Kaťulka na kotol, dala psom žrádlo, vymenila vodu, opäť vzala mobil, dala ho zase na stôl na dvore, no a potom z dvora vošla dnu. Konečne raňajky! A ešte obliekanie a balenie sa do práce. Vtedy to prišlo! Mobilu nikde. Kaťulka preto odštartovala pátraciu akciu Po stopách T-Mobilu, urputne hľadala a hľadala. Po chvíli však musela pristúpiť ku krízovej a problémovej alternatíve – prezváňaniu. Blížil sa totiž čas odchodu do práce a naša Kaťulka predsa nikdy nemešká. Pod stresom napla sluchové ústrojenstvo a išla za zvukom. Zvonenie však bolo mimoriadne zvláštne, pridusené, akoby bol telefón niekde zavretý. A tak Kaťulka nakukla do kúpeľne, chladničky, medzi prádlo pripravené na žehlenie...Telefón však nenašla. Len zvonil a zvonil. Po dlhom a ťažkom úsilí, na pokraji vyčerpania konečne lokalizovala miesto výskytu telefónu. Bola to kuchyňa. Preto zarevala na Kamila (živo si túto scénu vybavujem), že nech nehľadá vonku, ale nech príde dnu a pomôže jej hľadať v kuchyni. No kým Kamil do kuchyne dorazil, to už sa naša Kaťulka zvíjala smiechom. Lebo telefón našla. A hádajte kde. V zadnom vrecku nohavíc, ktoré mala na sebe. Ako sa tam dostal, nikto netuší. Ani samotná Kaťulka nie. Tá sa po úspešnom pátraní iba smiala a smiala ako bláznivá. Po pol hodine šialeného rehotu, keď si už psi a Kamil začínali myslieť, že jej úplne preskočilo, odobrala sa do spálne. Musela si kompletne spodné prádlo vymeniť. A do práce tak s istotou meškala.

P.S. Kaťulka má pocit, že ju navštívil ten odporný Nemec, čo schováva veci a tak. Obávam sa, že na tom niečo bude

Šampióni

Akkynko a Ellinka to majú za sebou. Neľakajte sa, sú v úplnom poriadku, akurát uprostred októbra absolvovali prvú výstavu. Priamo v Mladej Boleslavy. Psí párik vyrazil na cesty spolu s párikom manželským (s Kaťulkou a Kamilkom) ráno o 6,12. Ak si myslíte, že Kamilko uprednostnil pohodlie súťažiacich pred finančným prospechom, mýlite sa. Diaľničný obchvat nahradila cesta priamo cez Prahu. Použijúc Kaťulkine slová, trtkali sa skoro celú hodinu, na počudovanie k piatim rozvodom nedošlo, akurát Kaťulka poznamenala, že cez 40 semaforov je to určite kratšie, ako cez semafory štyri. Veď viete, nechcela znervózňovať psov pred tak dôležitým prvým vystúpením. Do Mladej Boleslavy však dorazili v slušnom čase, dokonca mali pol hodinu na registráciu. A potom ďalšiu hodinku a pol, kým vypuklo to najdôležitejšie – súťaž. Vodcom psov bol Kamilko, sám sa na túto zodpovednú úlohu podujal. Ako prvé išli do boja šteniatka. Ellie mala číslo 57 a vo svojej kategórii vyhrala! Dostala malý pohár a diplom. Kaťulka, Kamilko i Tomáško mali ohromnú radosť. Akky súťažil v otvorenej triede od 15 mesiacov s číslom 61. Skončil tretí, no podľa našich majiteľov mohol byť aj druhý. Najdôležitejšie však je, že ho rozhodcovia označili za výborného a teda chovného. A aj tak bol najkrajší, lebo u Hujerovcov sú najkrajšie všetky naše deti. Tento neodškriepiteľný fakt mohol Akky spolu s Ellie dokázať v súťaži párov, do ktorej ich Kaťulka s Kamilom prihlásili. Medzitým ešte Ellie takmer zvíťazila v súťaži o najkrajšie šteniatko zo všetkých šteniatok na súťaži, ale keďže bola podľa rozhodcu príliš rozbláznená (po kom asi), tak skončila tretia. A potom už prišli spomínané páry. Opäť bolo víťazstvo blízko blízučko. Samozrejme, že boli najkrajší zo všetkých. Akurát nevedeli spolu chodiť na jednom vodítku, čo rozhodca Kamilovi vytkol. A dodal, že ak by išli každý zvlášť, tak by zaznamenali lepší výsledok než je tretie miesto. Kamil iba nechápavo krútil hlavou mysliac si, že obchôdzka po všetkých krčmách a stánkoch na zvládnutie spoločnej chôdze stačila. Ale zrejme mu rozhodcove slová o problémoch s chôdzou nedali pokoja. Lebo na spiatočnej ceste skonštatoval, že prišiel na to, že vraj psi sa majú vodiť podľa nejakých pravidiel. Kaťulka skoro od smiechu vypadla z auta. Priznanie, že chbb ing. arch.doc. MUDr. JUDr. tak závažnú a všeobecne známu vec nevedel ju pobavila. Aj preto, že pani, od ktorej kupovali Ellie sa pokúšala Kamilkovi vysvetliť, čo všetko musia psi na súťažiach vedieť a on ju odbil slovami, že on to vie. Kaťulku to samozrejme neprekvapilo, veď je zvyknutá. A hlavne spokojná s úspechmi psej osádky. Do jarnej súťaže určite zistí ako sa majú psi správne predvádzať a Kamilko to potom bude nacvičovať. Len aby náš chbb neprišiel na nejakú svoju menej namáhavú a hlavne lacnejšiu metódu...