Pred oslavou

Úbohá pani Břenková s vodou v kolene mi pripomenula, že som chcela pridať zopár výrokov zo spomínanej kolaudácie u Pištíka. Vtedy mala vodu v kolene Boženka a Kaťulka popri tom, ako sa snažila vyprovokovať bitku, sa o Boženkine koleno oprela. Najmladšej žabičke vyhŕkli od bolesti slzy, Kaťulka zanariekala, že zmrzačila Boženku a ktosi poznamenal, že jej vlastne urobila službu, lebo jej tú vodu vyžmýkala.

Osobne si myslím, že Kaťulkine problémy s kolenom majú korene v (dávnej) mladosti. Kaťulka bola obetavá volejbalistka a ešte obetavejšia atlétka. Údajne dokonca ovládala flopa a pri jednom pokuse skočiť do výšky (v tretrách, lebo sa nestíhala z inej disciplíny prezuť) sa ocitla na vodítkach. A okrem kolena si to odnieslo aj stehenné lýtko. (Nie, nejde o preklepy, ale o ďalšie perly do Kaťulkinho slovníka).

Samozrejme, že prišla reč aj na Kamilkovu dielňu (Jurulíkom nedávno upratanú). Náš kapitán všetkých šokoval, keď s vážnou tvárou predniesol, že v dielni vždy všetko nájde. Pohotovo však dodal, že podmienkou je, že musí hľadať niečo iné. Riška toto konštatovanie nenechalo chladným a donútil Kamila spomenúť si, koľkokrát boli spolu v istom obchode, keď robili kanalizáciu. Jeho švagor sa iba usmial a podotkol, že ho tam aspoň poznajú.

No a nechýbala ani klasická slovná prestrelka medzi dvojičkami. Citujem: ,,Eva, ty prečo nepiješ? Veď ty nešoféruješ. Ty si čudná. Veď my nie sme také dvojičky, aby si musela robiť to isté, čo ja."

No a ja ešte pripomínam, že 28. novembra si u Pištíka dáme reprízu. Oslavovať budeme Kataríny. A Maťkove, Jurulíkove a Katkine narodeniny. A môj titul.