Čože je to 140-ka

Kde začať? Aj Vianoce boli, aj Silvester, aj Nový rok, aj sme 140-ku oslávili, aj Boženka sa dospelou stala a dokonca, tomu neuveríte, bola tu a tým tu myslím na Slovensku, Miruškina teta z Kanady. Uznajte, že udalostí hodných zaznamenania celá kopa. 

Miruškina teta z Kanady nám svojím príletom dala ten najlepší vianočný darček. A vôbec nevadí, že prišla pár dní po Vianociach, veľmi sme sa jej prítomností potešili. Aj keď mohla ostať ešte o kúsok dlhšie. Zdá sa mi totiž, že prirýchlo odletela späť do Kanady. A to sme jej aj mrazivé počasie objednali, aby nemusela na cigaretku chodiť v krátkych rukávoch (naozaj, mínus 10 bolo). Ale aspoň sa jej na rodnej hrude podarilo narodeniny osláviť. A nie hocijaké. Dúfam, že sa Miruškina teta z Kanady neurazí, ale rovných 70 sviečok na torte sfúkla. Obrazne, samozrejme. Spolu s Vladuškom, ktorý sa do klubu dospelých v najlepších rokoch tiež pridal. Oslava to bola veľkolepá, sme sa na nej takmer všetci stretli a dokonca aj vyfotografovali. Prirodzene sme sa najedli i napili, tortu zjedli, len vecné dary sme neodovzdali, lebo darmi bolo to, čo sme zjedli a vypili. Akurát sa nepodarilo úplne stopercentne tetuškine narodeninové želanie vyplniť. Na spoločnej fotografii totiž štyri kusy chýbajú. Ale pevne verím, že to čoskoro napravíme. Týmto vyzývam Palina, aby mi poslal fotografiu ich čupiacej rodiny, najlepšie v slávnostných oblečkoch pred bielou stenou. Tak mi napadlo, že podobnú fotografiu, akurát v stoji, by mi mohol aj David poslať. A žiadne obavy, aj vy ostatní foto dostanete...
Nuž a na záver úvodné príspevku tejto, dúfajme, príspevkovej série, si dovoľujem obom oslávencom najmä veľa zdravia zaželať, nech ich najčastejšie ako sa len dá na rodnej hrude vídame a nech ich ešte dlho máme.