Bony očami Vladuška

Príbeh o tom, ako Jurulík s Vladuškom bony kupovali má svoje pokračovanie. Či skôr ďalšie videnie. Vladuškovými očami. Nech sa páči...

Neviem či je to náhoda alebo je v tom viac. Skrátka,naša posledná cesta do Bratislavy viedla cez Skalicu. Cez mesto sa smie len krokom, a tak je čas na spomienky. ,,Škoda, že už neexistujú bony," zaspomínal som si nahlas. ,,Proboha a nač by Ti byli," čuduje sa Vierka. ,,Na honvno, ale dobre sa tu kupujú," odvetím. Tým téma Bony skončila. Omyl. Bony sa objavili. Na WEB stránke. Mám reagovať? To bola moja prvá otázka. Ak áno, tak len stroho, lebo nie je toho veľa čo dodať. Snáď len upresniť.
,,Kamil, v Skalici je možnosť výhodne kúpiť bony. Kamoš by to zariadil. V sobotu by sme tam mohli skočiť," zahlásil vtedy dávno Jurko a znelo to ako hotová záležitosť. ,,Nemôžem Juraj, v sobotu mi prídu robiť strechu," skúšam sa vykrútiť z nekalého obchodu. Nakoniec obchodovanie s bonami je trestné. ,,Ale veď Skalica je len pár kilometrov. Keď skoro ráno vyrazíme tak sme do desiatej spät," nedal sa Jurko. ,,Okrem toho strechu ti prídu robiť cigáni a oni pred desiatou nevstávajú," argumentoval Juraj. Argument bol nevyvrátiteľný, a tak som dal posledné inštrukcie Vierke, ak by cigáni predsa len pred desiatou vstali. Cesta prebiehala v pohode. Juraj prepočítaval vsetky možné kurzy KORUNA-BON, BON-KORUNA. Už len nakúpiť. Konecne Skalica. Kamarát nás už očakával. Sme na tom dobre, vravím si. Hajde za dílerom, meníme koruny za bony a domov, tešil som sa. Predčasne. Z údajného dílera sa vykľul pán doktor a ešte k tomu nahriaty. Najprv pohostenie pre návštevu, vodičovi len vodu. Potom nasledovala krátka inštruktáž o Skalici a jej okoli. O bonoch ešte stále ani slovo. Konečne sa vyberáme do terénu. Na moje zdesenie nie za bonami, ale len tak. Nie mestom, ale humnom. Vraj sa tam dá všeličo nájsť. Žeby aj bony? Našli sme. Ručne kovaný trojhák (mačka) na vyťahovanie utopených vedier zo studne. Dodnes ho mám ako trofej a odškodné. Ako inak, naša cesta musela viesť okolo Skalickych sklípkov. Chlapci neoddolali a moja vidina o rýchlom nákupe sa začala rozplývať. Zato pán doktor začal tokať a mne pribudla starosť. Musím za každú cenu zabrániť prípadnej nevere. V priebehu dňa sa k tomu ešte pridala starosť o peniaze. Tie sa hompáľali v saku na bráne svadobčanov. S pribúdajúcim šerom sa stupňovala intenzita tokania pána doktora. Konečne sme sa rozlúčili od neznámych svadobčanov a vydali sa na cestu cez vinohrady do Skalice kúpiť bony. Juraj sedel z bezpečnostných dôvodov v zadu sám. Doktora som presvedčil, že bez navigátora do Skalice netrafím. Po krátkom proteste sedel doktor vedľa mňa. Situácia v aute bola napätá. Navigátor sa viac venoval pasažierovi sediacemu v zadu ako ceste pred nami. Tma, výmole a nekúpené bony mi ležali v žalúdku ako kameň. Bože a čo remeselníci doma?! Nával hnevu prerušila zúfala prosba doktora: ,,Ogare, prosím tě, stúj, nebo se poseru." Len čo doktor zmizol za viničom, niečo sa vo mne vzbúrilo. Počkaj Tetrov,
nastala chvíľa pomsty. Zľahka som povolil ručnú brzdu a už sme rolovali dole vinohradom. Pre istotu pomaličky, aby sme sa neprevrátili. Nebol ani dôvod sa ponáhľať. So spustenými nohavicami nás tetrov aj tak nedobehne. Domov dobehol. Údajne až ráno. Netokal, jednoducho to rozchodil. Mimochodom, môžem odporučiť. Funguje toé. Na ceste domov nás už nič nezdržiavalo. Idylka. Fiatík si spokojne aj s Jurkom húdol. Cestou som uvažoval, ako sa Boženke pochválim: ,,Muž ti zachoval vernosť a ešte som aj peniažky ustrážil." Ale vzhľadom na mimoriadne okolnosti, (Boži nás čakala za dverami so smetákom) stačil som len vyhŕknuť: ,,Raz ti to vysvetlím!" Konečne sadám do auta a uľahčene sa vydávam na Trnávku. Na Pasienkoch pocit uľahčenia prechádza v pocit neistoty. Práve mi napadlo, že aj my máme smetáky, dva a ešte nejaké metly. Ešte že budem o desiatej doma, utešujem sa. Že večer? No a čo.

P.S. Vladuško, prípadné gramatické chyby (za ktoré je zodpovedná súdružka triedna Straková) som odstránila.