pondelok, októbra 02, 2006

Dva stehy


Myslím, že po uplynulom víkende som minimálne o tri kilá ťažšia. Môže za to fantastická hostina, ktorú nám naši kuchári a kuchárky prichystali. Aj keď tesne pred obedom to vyzeralo tak, že jesť sa nebude. Vladuško s Pištíkom totiž trošku filozofovali nad tým, ako poskladať stôl. Pre Hujerovcov rozkladáme jeho mega verziu s dvoma prídavnými doskami po stranách. Nakoniec trafili správne šróbiky do správnych dierok a my sme mohli zasýtiť naše hladné žalúdky. Tri kačice, jedno kura, obrovský hrniec červenej kapusty a lokše k tomu. Nechýbali samozrejme koláčiky a Kaťulkou vyprovokovaná prechádzka. A práve tá sa neskôr ukázala byť ako veľmi nevhodne zvolená. Podstúpila ju totiž aj Vierka. To by samo o sebe nemuselo znamenať nič, ale v kombinácii so skutočnosťou, že Mišku nechala so spiacim Vladuškom to malo priam tragické následky. Miška si totiž vykusla dva štichy po úspešnej operácii ľavej labky. Vladuškovi nepomohol ani smutný pohľad, ani tvrdenie, že dával pozor ako sa len dalo. Manželská kríza bola na svete. Na Vierkinu stranu sa tentokrát postavili aj dvojičky žabičky, Kaťulka s Evičkou podporovali Vierku škaredými pohľadmi smerujúcimi k ich bratovi. Miška sa tvárila, že ona nič, ale nepomohlo jej to. O pár okamihov už mala na hlave Riškom vyrobená papierový kornút, aby počet stehov nezvýšila. Kaťulka jej vyrobila kornút ďalší, tentokrát nočnú verziu. Starostlivo vymeranú, dokonale sadnúcu. Lekárskou prvou pomocou prispela aj Lucynka, ktorá ranku odborne stiahla. No a v nedeľu ráno nasledovala návšteva veterinára. Ten Mišku označil za malú potvorku a Vierke vysvetlil, že na mužov sa nedá spoľahnúť. Myslím, že ženská časť rodiny mu v tejto chvíli horlivo dala za pravdu. Jediná, ktorá s ním súhlasiť nebude, je Miška. Tá musela podstúpiť ďalšiu narkózu a navyše jej okolo krku pribudol plastikový golier. Vyčítavý pohľad sa ušiel nielen veterinárovi, ale aj Vierke. Ale myslím si, že Mišku táto zášť rýchlo prešla. Práve od Jurulíka žobre pistácie...

1 Comments:

Anonymous Anonymný said...

Musim potvrdit, ze hody boli fantasticke, este teraz som prezrata, moj stary moze lutovat, ale co sa da robit, musel dohnat to, co zameskal svojmi vyletmi do Splitu a Malaisie. Bozo mu ale predsa poslala z kazdeho kusok, tak si pochutnal. Ja som vzdy tak rozcarovana, ked pridem do mojho druheho domova, hned ma privitala zima a dazd brrr, na stare kolena predsa zakotvim v mojom rodnom meste. Pre mna toto stretnutie bol uzasny balzam na moju dusicku a preto chcem podakovat celej mojej rodinke za krásne prezite dni. Vasa Katulka

8:12 AM  

Zverejnenie komentára

<< Home