Naši hubári

Časť našej rodiny patrí medzi vášnivých hubárov. Netuším kedy a ako k tejto záľube prišli, faktom však je, že leto čo leto vyrážajú do lesov, pozerajú sa pod nohy a striehnu na malé a väčšie zázraky učupené v tráve. Hubárske nadšenie som zaznamenala najmä u Evičky. V jedny Vianoce obiehala okolo stola a každému do kapustnice pridala malý zavarený dubáčik. Pochválila sa, že ich všetky s Riškom vlastnoručne v Tatrách nazbierali. Nasledujúce leto som už registrovala aj nezameniteľnú vôňu sušiacich sa hríbov, ktorá sa šírila po ich domčeku. Papiere s nakrájanými hubami boli všade. Na zemi, stoloch, skriniach, či stoličkách. Na otázku, čo s takým množstvom mieni robiť, odpovedala Evička, že hríbov nikdy nie je dosť, že to je aj pre Gabiku do Kanady a Kaťulku do Unhošte a že na Vianoce ich v kapustnici určite oceníme. Ocenili sme, to je jasné, ale poznajúc Evičku si myslím, že časť tých hríbov má dodnes kdesi v skrini. Čo jej však nebráni v tom, aby spolu s Riškom podnikali stále nové a nové hubárske výpravy. V gumákoch, chránení pred rannou rosou pre mňa v nepochopiteľne skorých ranných hodinách. V posledných rokoch sa k nim občas pripojí aj Mivi. Aj ona má svoje gumáky. Akurát vášeň pre hríby jej trošku chýba, si skromne myslím. Ale nedávno počas hubárskej výpravy v Liptovskej Tepličke už pár hríbikov našla. Podobne ako Babul. Aj keď tá má zrejme väčšiu prax. Vlani totiž nazbierali za plný kufor dubákov. Kufor od auta mám na mysli, samozrejme. Evičku táto správa tak vyhecovala, že nechcela z Tatier odísť a stále iba na huby chodila. Ako tento súboj dopadol netuším. Ale Evička nám to určite objasní. Mimochodom, na hríboch som bola už aj ja. Tak trochu náhodou, počas našej uzimenej dovolenky na Orave. Mala to byť obyčajná prechádzka, ktorú však Krajčír po vstupe do lesa preklasifikoval na bojovú dubákovú výpravu. Kam sa pozrel, tam našiel hríb. Dokonca jedlý. O chvíľu ich bola plný igelitka (ja viem, sparia sa, ale plátenú tašku sme skrátka nemali). Ja som nachádzala iba hríby podobné tým na obrázku. Tie jedlé sa predo mnou schovávali. Jeden jediný sa zľutoval. Večer sme si každopádne pochutili na praženičke a Boženka nám ako bonus uvarila skvelú polievku. V každom prípade sa mi zdá, že tohtoročná sezóna bola iba slabým odvarom tej vlaňajšej. A tak je namieste otázka: ,,Máme čo dať do kapustnice?“