Začiatok
Dnešný deň priniesol niekoľko pozoruhodných okamihov. Do školských lavíc zasadlo 57 455 prváčikov. V porovnaní s rokom minulým ich je o 2 455 viac. To znie celkom pozitívne. Možno sa naozaj rodí viac detí...Ďalšou udalosťou hodnou zaznamenania je nesporne Kaťulkin pracovný úraz. Utrpela ho v jedálni, v čase obeda. Jej bystré oko si nevšimlo šalát na podlahe, noha sa pokĺzla a Kaťulka celkom netradične skončila na štyroch. Čo čert nechcel, náraz s kachličkami si odnieslo choré koleno. Spuchlo. Kaťulku tak čaká niekoľko dní práceneschopnosti plne hradenej zamestnávateľom. Aj keď Babul tvrdí, že v čase prestávky na obed o pracovný úraz nejde. V Česku však zrejme našťastie majú iné pravidlá. V čase nášho telefonátu jej práve Kamilko ako obetavý manžel kuchtil večeru na sporáku. V slúchadle som začula, ako vraví, že Kaťulke nič iné neostáva, len spapkať, čo navaril. Neviem, ako tento jeho kuchársky počin dopadol, ale pevne verím, že sa o našu žabičku príkladne postará. Koniec koncov, oddýchnutý musí byť. S Tomáškom totiž strávili niekoľko dní v Splite. Tomáško sa vrátil úplne nadšený, čo v preklade znamená, že na dvorčeku v Unhošti sa už čoskoro začne s výstavbou malej plachetničky. Celkom sa teším. Aj keď predpokladám, že tú plachetničku si užijú tak akurát naše pra pra pra vnúčatá. A to pri mimoriadne veľkej dávke predstavivosti. Mimochodom, z pohľadu Arnošta je Kaťulkino zranenie veľkým plusom. Stačí sa uchýliť do svojej podkrovnej izbietky a je v bezpečí. Naša folkloristka za ním nevybehne, aj keby veľmi chcela. A dnes už chcela, na to môžete vziať jed. Na rozdiel od Kaťulky som ja dnes mala v práci šťastie. Teda, úraz som neutrpela. Aj keď ráno to vyzeralo tak, že sa nikam nedostanem, pretože električky štrajkovali. Našťastie ma zachránila Boženka. Takže som do práce v prvý deň prišla včas. Mám v nej vlastný stôl a stoličku. Aj keď iba v zasadačke. Čo po rokoch strávených delením sa o tieto náležitosti s kolegami vcelku oceňujem. Aj keď, chýba mi počítač. A internet. A mailový kontakt so svetom. Ale veď časom aj to bude. Kolegovia sú mladí, teda aspoň veľká väčšina a dokonca som natrafila na jedného menovca. Zatiaľ síce nie osobne, pri zapisovaní sa do knihy príchodov som však jeho meno zbadala. Takže prvé dojmy sú pozitívne. Pozitívnejšie než som čakala. Verím, že také aj ostanú...
P.S. Áno, správne sa vám zdá, že začiatok školského roka bol v pondelok. Takže prečo až dnes? Zverejnenie tohto článku v adekvátnom termíne zhatila Boženkina vášeň pre msn Messenger. Prihlásili sa Bernátovci z Ameriky, pustili sme web kameru a rozhovor nemal konca. Myslím si, že padol vhod obom stranám. Boženka sa po jeho ukončení krátko po polnoci usmievala ako slniečko. Takže to je dôvod malého meškania.
P.S. Áno, správne sa vám zdá, že začiatok školského roka bol v pondelok. Takže prečo až dnes? Zverejnenie tohto článku v adekvátnom termíne zhatila Boženkina vášeň pre msn Messenger. Prihlásili sa Bernátovci z Ameriky, pustili sme web kameru a rozhovor nemal konca. Myslím si, že padol vhod obom stranám. Boženka sa po jeho ukončení krátko po polnoci usmievala ako slniečko. Takže to je dôvod malého meškania.
posted by gabuska at 10:15 PM
5 Comments:
A ja som naozaj chcela Katulke dnes(utorok)zavolat,ze co sa deje.Ale mi to nevyslo.Mala som moc roboty,lebo David,Peter Kertes a Janko Iovdij-Petrov spolubyvajuci mi tu dvihali cementove fosne pri bude v zadu dvora,lebo tam klesla zem a voda resp sneh sa tam hromadili a tak som sa bala,ze to bude tiect pod dom.Samozrejme,ze aj tato robota plati pod Davidov nazor,ze som si ju vymyslela aby som mu zneprijemnila zivot,ale nakoniec som chlapcov zariadila tak nemohol cuvnut.Bola tu aj Milka Volnikova,tak sme robili BBQ a mali sme trocha zabavy.Sice David sa pokusal zmiznut,ked prisla rec o dievcatach no nedali mu ubziknut.Potom sa aj vyhovaral,ze on dobre nerozumie,hoci cely cas hovorili po slovensky ale ani to mu nepreslo.
Dnes tu este David bol,lebo sme mali sviatok prace,tak sme este nieco doupratovali a o siedmej isiel domov.
Zase ma velmi boli plece,krk a rameno,tak v piatok idem na physio terapiu.Nech mi uz s tym konecne nieco urobia.
Aha,tak teda k tej Katulke.Zase sa to len toci okolo toho jedenia.No holka ma smolu,bud prestane jest alebo sa zacne divat kam ide.Ono to nie je sranda na stare kolena? si ich (kolena)lamat.
Mala by to vyuzit a prist ku mne na navstevu.Oplatila by som jej,co sa ona starala o mna.
Tomasko potvrdzuje,ze jablko daleko nepadne od stromu,tak tiez bude z neho vetesnik ako tatinko.A este nech nezabudnem,hriby dobre uskladnujte,nie ze ich date cudzim.Ja si pre ne pridem alebo poslem,tu su vzacne.Aj ked sa ma David vzdy spyta,jak viem,ci nie su otravene.
Uz zacinam mat problemy s pisanim tak radsej koncim.
Drahi moji vsetkych vas srdecne pozdravujem a bozkavam.Davajte si prosim pozor na salat.Papkajte len z taniera,ako nas to mama s tatom naucili.Vasa M.T.z Kanady
tak mila rodinka musim vam vysvetlit moj pracovny uraz, ozaj to je pracovny, lebo mi si pol hodinu nadrabame a pol hodinu nam platia odbory, ale najdolezitejsie je, ze som pri tej smole, mala aj stastie. Smola bola v tom ze som sa vyvalila pred sefom, padla som pred neho na to bolave koleno, nie ze by som´sa mu podlizovala, a stastie som mala v tom , ze som si len dobre, ale ozaj dobra narazila cesku, to je ta vec pred jablckom, neviem ako sa tomu hovori slovensky. Doktor povedal, ze mam stastie, lebo keby sa mi to zlomilo, alebo nalomilo, tak by som bola v pr.... . Tak sa teraz doma liecim a Kamila dobre terorizujem, aby mi posluhoval, no dlho to asi nevydrzi. Skolu sme zacali, ale vyzera to tak, ze zatial sa nic neucia, aspon to nas Tomasko vyklada, mozno za tyzden nas prekvapi nejakymi znamkami, no nechame sa prekvapit. Tak Vas vsetkych zdravim a idem kukat na fotbal slovaci a cesi papa
Tak čaute, ozyvam sa po druhy krat, poprve mi to neulozil pocitac, snad to teraz bude v poriadku. Chcela som len vysvetlit, jak som sa ocitla na zemi. Ked som niesla tacku s jedlom, tak som si nevsimla na zemi nejaky bordel a uz som bola na kolenach, teda zachytila som sa najprv na tom bolavom, /zakon namazaneho chleba/ a potom som rupla aj na to druhe koleno. Taniere zo zradlom sa robili a vysypali na zem, bola som v miernom soku, sef ma hned ratoval. Potom ked sme dojedli a vstali sme od stola, uz som mala koleno napuchnute, tak ma odviedli na osetrovnu, lebo na letisku mame takuto vymozenost. Odtial ma poslali na RTG, kde mi chvalabohu zistili len silne narazenu cesku, neviem, ako sa to povie slovensky. Doktor povedal, ze som mala stastie, lebo pri tej mojej diagnoze by to mohlo zle dopadnut. Tak tezaz cucim doma a musim konstatovat, ze Babul ma pravdu, lebo prestavka na obed je v ramci volna a tak to vraj nebude pracovny uraz, ale musim tu nasu jedalnu zazalovat za ublizenie na zdravi a pozadovat od nich uslu mzdu, este si vyziadam aj bolestne. Tak a o mne je to vsetko. Tomasko uz zacal zarezavat v skole, z dovolenky sa vratil nadseny a ze vraj budu stavat jachtu, neviem kde, ale snad ho to prejde. Kamil teraz okolo mna poskakuje a obcas aj nieco uvari. Psikovia su mili a Ellie uz hodne podrastla. Prihlasila som ich na vystavu a na sutaz o najkrajsi par, tak drzte palce 14.10.06 vyrazame poprve. caute Vasa Katulka
tak teraz aspon vidite na vlastne oci aky mame po..... pocitac a moj pocitacovy expert sa furt serie do toho comu nerozumie papa
Milí moji,konečne sa môžem pridať aj ja.
Kaťulka, dúfam, že Ti dali nový obed a nejedla si aj so šéfom ten zo zeme.
Tú jedáleň by si mala žalovať, nemajú čo mať také veľké tácky, že cez ne potom nevidíš kam šliapeš. A už vôbec by nemali byť vrchovato naložené žrádlom, lebo keď sa s tým vykotíš ešte sa aj zababreš a pri dnešných cenách je to drahý špás. Len sa do nich dobre opri!
Števulík, som rada, že si ma v hubách netromfol a verím, že sa tak ani nestane. Ja som už bola dvakrát na hubách, raz pri Malackách na suchohríboch a druhýkrát na Pilách na dubákoch a bedliach. Lozili sme po tej skale nad cestou, kde naša maminka chodila pásť kozy a Kaťulka si ako štvorročná zapálila svoju prvú Detvu, aby sa mohla hrať s miestnymi chalanmi.
Richard ma presviedčal, že na takú skalu by ani koza neliezla, ale veď sme po nej lozili aj my, tak mi to asi nakoniec uveril.
Takže, M.t. z Kanady, robím všetko pre to, aby bolo hríbov dosť. Davidkovi povedz, že zbierame len tie, o ktorých stopercentne vieme, že sú jedlé a chutné. Nezbierame tie, ktoré by sa dali s niečím pomýliť. A keď sa mi predsa niečo nezdá, lebo sú také huby, čo sa podobajú na dubáky (voláme ich Horkáče, nie sú jedovaté, ale ich horosť sa nedá ničím prekryť), teda, ak sa mi niečo nezdá, tak ochutnám kúsok, aby som mala istotu. Teda budem prvá, ktorá dostane zásah.
Ale netreba sa báť, z tých dubákovitých nie je ani jedna huba jedovatá.
Kaťulka, ešte k tomu Tvojmu počítačovému expertovi. keď vieš, že sa tomu nerozumie, tak mu zaplať nejaký výlet na Mars, veď lietať vie a keď sa cestou niečo pokazí, môžeš aspoň dúfať, že naberie opačný smer. Bude aspoň priekopníkom v prelete do inej slnečnej sústavy. Len ho daj ešte predtým dobre poistiť. Pre každý prípad.
Pokiaľ ide o Tomáška a jeho jachtu, nevadí, že ju nikdy nedokončí, podstatné je, že bude mať nejakého koníčka a bebude sa nikde poflakovať. Treba ho len povzbudiť, aby to nevzdával, veď čo keby sa mu to predsa len podarilo. On je veľmi šikovný, v tomto nedám na neho dopustiť, len mu chýba sebavedomie a to mu treba napumpovať.
No, končím, lebo tu stepuje môj šéf, že je hladný, tak idem na obed.
Všetkých pozdravuje žabička Evička.
Zverejnenie komentára
<< Home