Slovensko - Kanada 1:4
Tak sme dohrali. Kanada nám šupla štyri góly a ideme domov. Z majstrovstiev sveta si opäť neprivezieme medailu. A Palinko môže ďalší rok nechať slovenský dres Petra Šťastného ležať v skrini. Oslavne ho prevetral tuším iba raz. Keď z nás boli pred štyrmi rokmi majstri. Jeho slovenská duša sa nezaprela a s kamarátmi v uliciach Frankfurtu oslavoval víťazstvo. My sme oslavovali v Bratislave a bolo to euforické. Vtedy sme mali doslova plávajúcu podlahu, keď sa po semifinále so Švédskom trošku perlivého vylialo na zem. A vyšli sme aj do ulíc. Akurát Gabika spoza veľkej mláky vtedy sucho poznamenala: ,,Well, it is just a hockey.“ V podstate mala pravdu. Je to iba hra. Ale tá hra nám priniesla veľa radosti a zvláštny pocit dôležitosti. Vychutnávali sme si ho niekoľko dní. Vrátane uštipačných poznámok na adresu Kaťulkiných českých susedov. Aspoň raz sme boli lepší. A potom tuším ešte raz, keď sme ich porazili v boji o bronz. Som tak myslela na babičku, že čo by vtedy povedala. Lebo ona hokej zbožňovala. Boženka vraví, že televízor kupovali najmä preto, aby mohla babička hokej v pokoji sledovať. Lebo inak musela chodiť k Biksadským. Raz vraj dokonca nechala pečenie so slovami: ,,Ty na to kukaj, ja to nemôžem vydržať“ pod dohľadom manžela a utekala k susedom. Pamätám si, že keď sme ešte bojovali v nižších kategóriách, tak sme spoločne v obývačke očami naháňali puk. Ani NHL nebola babičke cudzia. Myslím, že fandila kanadským mužstvám. A najmä plameňom z Calgary. No a Jurulík, keď príde reč na tému babička a hokej nezabudne nikdy na jednu historku. O tom, ako sa hral tuším svetový pohár. V noci, samozrejme. A on spolu s kolegami po nočnej išli k nám tento hokej odpozerať. Vo dverách ich privítala babička a hnala ich do obývačky: ,,Chlapci, ešte to nezačalo, poďte rýchlo, nech nám nič neujde..." Jurulíkovi kolegovia boli jemne povedané v šoku, ale potom si schuti hokejový boj v spoločnosti jeho svokry pozreli. Asi by sa jej dnešný výsledok príliš nepozdával. Ale som si istá, že zápas by si nenechala ujsť. A po ňom by si povedala to, čo ja dnes. Že je to iba hokej. Aj keď ma tá prehra škrie. Každopádne o rok som pred telkou opäť. A fandím o dušu. Inak, práve som si spomenula, že babička hokej aj hrala. S Davidom na dvore tuším...To len, aby sme na nič nezabudli...
posted by gabuska at 12:00 AM
6 Comments:
Milá moja Gabuška, kvôli hokeju som do jednej v noci zapekala cestoviny, akože obed na zajtra. Prišla som o polovicu nervov, aj som si poplakala, lebo som si tak povedala, že to také deti hrajú hokej, ako naše. Myslím, že sa dosť snažili a veľmi som im priala, aby to vyhrali.
Za našich mladých čias sme považovali za veľkú česť možnosť reprezentovať Slovensko navonok, ale tých možností nebolo toľko ako teraz. Preto sa mi zdá dosť nepochopiteľné, že starí mazáci túto možnosť odmietli. A o to viac som fandila tým mladým.
Ako náplasť som ale dostala výhru mojich futbalových favoritov Etoa a Ronaldina (neviem, ako sa píšu, ale všetci viete, o koho ide). No a tu som prišla o ten zvyšok nervov, ale stálo to za to.
Spať som išla, po odprataní riadu z varenia, skoro až o druhej, vstávala som už o šiestej a dnes v práci sotva vidím na počítač.
Nech žijú nezabudnuteľné športové zážitky! A my s nimi.
E.
Gabuska inak uz sme si s Evickou vraveli ze davno si nic nenapisala. Aj ja som statocne povzbudzovala nadavala jak pohan a dnes sa to trosku prejavilo na mojich hlasivkach.
!!!!!!!!!!!!!!!A rodina mam prosbu zapajajte sa i ostatni!!!!!!!!
Potom ma človek pcit ze to citame len my dve s evickou. BB zdravi blavz, unhošť, Franfurkt, Kanadu.
Vaša Mirka
K Miruškinej výzve sa pripájam aj ja, naozaj to vyzerá, že si tú stránku robíme len my tri, aj keď mňa to baví.
Gabuška, nevzdávaj sa, píš ďalej, máš aspoň dve isté podporovateľky.
E.
kočky aj ja som čumela v Unhošti a mám takú vymoženosť, že som to sledovala na STV, je mi to bližšie.Tiež mi bolo smutno, no čo sa dá robiť šport je šport. Inak by som rada písať nejaké tie pripomienky, ale ako obyčajne - nič nové - zase máme internet po...., mám odborníka chbb ing. architekta atď na dve veci.
Tak k tomu Babičkinému športu by som dodal čosi aj ja športové drievko. Mama ak si dobre spomínam zbožňovala a mala perfektný prehľad o Casiusovi Claiovi teda Muhamadovi Ali. Nebolo predsa súboja ktorý by nevidela a chodieval so to s ňou pozerať pokiaľ sme ešte nemali televízor k Retzerovým na 5. poschodie. A to Vám poviem, že vždy sme spolu súťažili kto skôr vybehne hore. To že som ju napriek svojej trénovanosti často neporazil sa mi i ťažko priznáva ale bolo to tak. I keď niekedy využívala svoje prednosti - hlavne a to šírku svojej postavy vedľa ktorej sa na schodoch tažko prešmyklo a na plošinách v medziposchodiach a poschodiach sa otočila tak rýchlo že nebola šanca. Ale čas hral v môj prospech a tak keď mama dovŕšila tú čarovnú 50 tku prišli moje chvíle. Po schodoch som behal sám lebo sme už mali televízor a väčšinou som aj vyhral. Števulík.
Je mi jasné, Števulík, že naša mama kúpila televízor len kvôli Tebe, lebo pri svojej nekonečnej láske k svojim deťom nemohla dopustiť, aby niektoré z nich bolo zahanbené v súťažení s ňou.
Tak si nenamýšľaj, veď aj tak si potom behal už len sám so sebou.
Ale aj tak Ťa mám rada, braček.
Eviku
Zverejnenie komentára
<< Home