Kožky - Perie

Boženka s Jurkom boli na takej okružnej jazde po rodinných príslušníkoch žijúcich v cudzine. Z pochopiteľných dôvodov vynechali Kanadu, ich kroky zamierili do Frakfurtu a Unhošte. Vraj bolo úplne úžasne, v superlatívoch hovorili o Vladuškovej záhrade, veľká pochvala neminula ani zrekonštruované unhošťské podkrovie, no a Kaťulka dokonca pod Boženkiným vedením upiekla griláž (výborný, samozrejme). Vrátili sa v utorok večer moji rodičia. Na Boženkin pokyn som vyšla na balkón pomôcť s taškami. V tom momente ma zachvátila vlna spontánneho smiechu. Pretože z okružnej jazdy sa namiesto mojich rodičov vrátila dvojica tureckých šmelinárov. Aspoň tak vyzeral náš golf. Zadné sedadlá sklopené, kufor na prasknutie plný a v ňom všetko možné aj nemožné. Jurulík nám cez balkón podával igelitky, krabice, kufre a taštičky. Hromadili sa v jedálni nášho príbytku, v hojnom počte zaplavili aj kuchyňu, balkón a pivnicu. Stačilo niekoľko minút a mali sme doma bodrel ako v tanku. A hromadu tašiek so záclonami, plechovými škatuľami (na koláče), sladkosťami, videla som tam aj mixér, maslo, zemiakové cesto, formu na bábovku a starý fotoaparát. Samozrejme, že tieto predmety sa úmerne rozdelia medzi ostatných členov rodiny a podotknúť treba aj to, že časť škatúľ poputuje do Banskej Bystrice Jurkovej sestre Marulke, ktorá vo Frankfurte istý čas bývala. Ale predsa. Opäť raz to boli Kožky - Perie. Boženkine obľúbené označenie. Alebo už spomínaní tureckí šmelinári. Tých používa Palino. Vždy vtedy, keď sa ich štvorčlenná rodinka (ak rátame aj Mišku) vydáva na cestu za rodinou na Slovensko. A tvári sa pritom mimoriadne znechutene. Palinko, samozrejme. Ale čo už môže chudáčik robiť, keď naša rodina miluje tašky a ich presúvanie z domácnosti do domácnosti. Aj babička tým bola povestná. Igelitky a taštičky k nej patrili rovnako ako kocky. A v kufroch rodinných áut sme prevážali aj kusy nábytku, keď si tak spomínam. Ymca veru dostala zabrať. Raz ktosi poznamenal, že keď bude mať naša rodina erb, tašky v ňom nesmú chýbať. Myslím, že je jasné prečo. A ešte záchod. Ale o tom niekedy nabudúce.

P. S. Ešte jedna dôležitá poznámka. Počas víkendového mimoriadne priaznivého postavenia planéty Merkúr došlo vo Frankfurte k drobnej dopravnej nehode. Jedným z účastníkov bol náš Palinko. Ale našťastie sa nikomu nič nestalo. Len auto utrpelo drobné, ale opraviteľné zranenia. Žeby to s tým Merkúrom nebolo až tak mimoriadne priaznivé? Alebo možno práve preto takýto relatívne šťastný koniec. Každopádne sme si vydýchli...