Naša Babička

92 rokov. Presne toľko sviečok by dnes na narodeninovej torte sfúkla babička. Určite by si dala pohár šampanského. A vyprážané kuracie prsia so zemiakovou kašou. Vlastne akékoľvek dobré jedlo. To si vždy dokázala vychutnať. Tak ako celý život. S úsmevom, teniskami na nohách, spoznávala svet a popri tom cestovala z domácnosti do domácnosti. Keď po prvý krát letela do Kanady, prepašovala pod zimným kabátom údenú slaninu. Lebo tí čudní colníci ju chceli spáliť, no rozumiete tomu!? Kaťulku vedľa nej chytali mdloby, predstava vyhostenia z krajiny, do ktorej ste ani poriadne nevkročili bola desivá. Colníci našťastie tento jej prehrešok prehliadli a babička spokojne vniesla svoj úlovok do Calgary. V tomto meste sa cítila ako doma. S Davidom hrala na dvore hokej a so susedmi klebetila. Aj s poštárom, napríklad. O čom a hlavne ako, to dodnes nikto nevie. Lebo po anglicky babička nikdy nevedela. V Nemecku bola autoritou pre záhradkárov. Niečo nechcelo vyklíčiť, niečo naopak príliš bujnelo a niečo malo divné škvrny na listoch? Oma každému zodpovedne poradila, hoci nadšenou záhradkárkou nikdy nebola. A ani s nemčinou si príliš netykala. O to viac pracovného elánu v sebe mala. Vladuško dodnes spomína, že keď si chcel pri natieraní záhradnej chatky vydýchnuť, musel babičke zadovážiť miniatúrny štetec, aby jej táto činnosť dlhšie trvala. Aj z veľkých plachiet malé handričky obšívala. To keď sa vo frankfurtskej domácnosti akákoľvek zmysluplná robota minula. U nás babička vždy žehlila. Prázdne koše s bielizňou pre ňu boli urážkou. Raz sme takto spolu prekecali celé poobedie. Babské reči, veď to poznáte. O chalanoch, frajeroch, úskokoch na tancovačkách, duchoch v ženských šatách a ešte o všeličom inom. Vtedy som si hovorila, že mám modernú babičku. Dokonale mi rozumela. A myslím si, že nielen mne. Hlavou sa mi preháňajú spomienky. Niektoré už vybledli, ale pri každom rodinnom stretnutí sa časť z nich oživí. Na ženu s veľkým srdcom, širokým náručím, múdru a láskavú. Jej život nebol jednoduchý. A napriek tomu nikdy nestratila chuť žiť. A práve vďaka nej sme my – hujerovci.