Ruším Vianoce

Ruším Vianoce. Toto je obľúbená veta našej Kaťulky. Používa ju zásadne vo večerných hodinách, keď sa ručička hodiniek začína približovať k polnoci. Vtedy našu žabičku opantá neovládateľná potreba padnúť do postele. Na tom by nebolo nič zvláštne. Akurát že Kaťulka je vždy presvedčená, že spolu s ňou by do tej postele mali padnúť aj všetci ostatní. Obrazne povedané, samozrejme. Žiadne orgie v našej rodine nepestujeme, to aby bolo jasné hneď od začiatku. Takže, keď to na našu Kaťulku príde, tak jednoducho zahlási, že ruší Vianoce a očakáva, že aj my ostatní sa zdvihneme, zhasneme a pôjdeme spať. Takmer vždy má smolu. Naposledy sa o zrušenie Vianoc pokúsila na Boženkinej narodeninovej oslave. Obľúbenú frázu zahlásila asi o druhej. Vzápätí sa horlivo pustila do odpratávania špinavých pohárov zo stola, presúvať začala aj zvyšky jedla na studených misách a dôrazne nás upozorňovala, že teda ona je už poriadne unavená. Keď v tej chvíli dohralo cédečko, s nádejou v hlase sa opýtala, že či už končíme. Na jej veľké sklamanie sme cédečko vymenili za iné a oslava pokračovala ďalej. Kaťulka sklamane pokrčila plecami, hlavu si oprela o ruku a pozerala do prázdna. Z Parlamentky sme odchádzali krátko po tretej. Aj s Kaťulkou. Tá má o čosi jednoduchšiu situáciu v domácom prostredí. Po slovách o zrušených Vianociach sa môže jednoducho zdvihnúť a odcupitať do postele (mimochodom, predstavte si Kaťulku, ako cupitá do postele). K niečomu podobnému sa odhodlala aj na Vianoce, ktoré sme trávili na Trnávke. Bol to ten rok, keď Kráľovičovci prvý krát dostavovali a upratovalo sa relatívne hekticky. Kaťulka sa po večeri a darčekoch rozhodla ísť spinkať. My ostatní sme je rozhodnutie rešpektovali. A ďalej sme sa výborne zabávali na rôznych historkách z detstva, mladosti a ranných čias manželských. S blížiacou sa polnocou sme začali chystať tanieriky, chren, chlieb a najmä údené mäso (lebo u nás v rodine sa mäso na štedrý deň neje, taká je tradícia, ale o tom inokedy). Pomaličky sme si mäsko začali nakladať na taniere, do polnoci ostávali doslova sekundy, keď tu zrazu sa vo dverách objavila rozstrapatená Kaťulkina hlava. ,,Tu sa nedá spať, vy ste takí neohľaduplní, ja to nechápem!“ Rozhorčene na nás spustila. Uprostred vety sa zarazila, naprázdno preglgla a zvolala: ,,Tak vy žeriete údené mäso a mňa ani nezavoláte!“ Sadla si k stolu, naložila slušnú porciu, napapkala sa a odkráčala naspäť do postele. Tento výjav trval niekoľko minút a my všetci sme sa od smiechu zvíjali za stolom. O podobnú scénku sa postarala aj v Terchovej, tej prvej, keď bola zranená. Neodišla vtedy s údeným mäsom, ale fotografie ju usvedčujú z úlovku v podobe korbáčika a klobásky. Mňam. Kaťulka je jednoducho žena na pohľadanie. Ruší nám síce Vianoce, ale nikdy nepokazí žiadnu zábavu. A my tri – Babul, Miruš a ja – s ňou navyše máme také ženské tajomstvo.

P.S. Po rozhovore s Jurulíkom musím doplniť, že Kaťulka sa pokúsila zrušiť aj silvestrovskú diskotéku na našom dvore. Dôvod? Chcela spať, samozrejeme. Jurulíkovi sa ju podarilo zadržať so slovami, že u seba na dvore Vianoce rušiť môže, ale u nás nie. A tak sa mládežníci bavili do rána. A Kaťulka sa musela uchýliť ku svojim obľúbeným štuplom do uší...