Prečo Hujerovci

Že prečo sme Hujerovci. Táto otázka zaznieva pomerne často, tak pre tých, ktorí nie sú členmi nášho početného rodinného klubu ponúkam vysvetlenie. Veľa naznačuje fotografia pána, ktorý ukazuje na hodinky. Volá sa Hujer. A má veľa, veľa príbuzných. A všetci tí príbuzní prišli raz na jedno rodičovské združenie. Aby ich manžel, exmanžel, syn, strýko a brat neostal v hanbe. Stalo sa tak v jednom skvelom filme. A nás to mimoriadne intenzívne inšpirovalo. Priznám sa, že si presne nepamätám, kedy sme toto zovšeobecňujúce označenie začali používať. Možno, keď sme išli na Křivoklát, Kaťulka držala nad hlavou obal z Karlovarských oplátok a horlivo nás všetkých zvolávala k sebe. Pred očami desiatok návštevníkov, ktorí si podobne ako my prišli spestriť sobotňajšie popoludnie. Roxy (to je jazvečík) vtedy skákal cez hradné bralo a pred úspešným pokusom o samovraždu ho zachránil iba obdivuhodný reflex jeho majiteľa Pištíka. Trhol vodítkom a Roxyho navrátil medzi živých. Vodcovské schopnosti Kaťulka prejavila aj v Tatrách. Vtedy sa rozhodla i napriek zničeným kolenám turistikovať a nás organizovať až po chatu na Popradskom plese. Trafili sme všetci, len a len vďaka nej si myslím. Vtedy v Tatrách Kaťulka tancovala aj s Kamilkom mazurku v tých sexi šedých celotelových pyžamách. A Romuško prášil koberec v plaveckých okuliaroch. A Vladuško dostal modrú zásterku ako prejav našej vďake jeho kuchárskemu umeniu. A ešte veľa, veľa sa toho vtedy stalo. Ale to s našim pomenovaním veľmi nesúvisí, tak sa v tom nebudem vŕtať. Obísť však nemôžem náš silvestrovský pobyt v Terchovej. Ten prvý v poradí. Vtedy sme v miestnych potravinách objednávali chlieb, aby ho bolo dosť pre všetky hladné krky. Keď bolo treba povedať meno, na ktoré sa objednávka robí, Vladuško nezaváhal ani sekundu. Predavačke sucho oznámil: Hujerovci. Člen rodiny, ktorý išiel chlieb na druhé ráno vyzdvihnúť, bol mierne v rozpakoch. Chlieb pre Horánskych, Břenkovcov, Švagerkovcov ani Královičovcov nemali. A tak sa so zveseným nosom vrátil. Vladuško mu musel oznámiť riešenie tejto zákernej hádanky, inak by sme od hladu pomreli. No, nemyslím to doslovne, lebo aj keby tretia svetová prišla, Hujerovci prežijú. Zásoby najmä v Evičkinej špajzke a pivnici pôsobia nevyčerpateľne, Kaťulka sa so svojou časťou dielne tiež nenechá zahanbiť a v Boženkinej kuchyni sa občas tiež nejaká tá pochutina nazvyš nájde. Lebo jesť sa musí, aj keby na chleba nemalo byť. To som trošku odbočila. Takže sa vrátim k pôvodnému zámeru objasniť pôvod nášho spoločného pomenovania. Môže za to už spomínaný film. Marečku, podejte mi pero. Meno jedného z jeho hlavných hrdinov sa dokonca ocitlo na hrnčekoch a šiltovkách. Aby bolo jasné, kam až siahajú Hujerovci...