Janko a Marienka

Moji starí rodičia žijú spolu vyše 60 rokov. Áno, čítate správne. Takže oslávili aj svadbu z nejakého kovu, len si v tejto chvíli nespomínam, že z akého. Či to bola romantická láska, to netuším, ale keď spolu tak dlho vydržali, musela jej tam aspoň štipka byť. Babička síce vraví, že takéto dlhé spolužitie si vyžaduje najmä dobrú povahu a schopnosť hryznúť si do jazyka, ale jeden nikdy nevie. Hoci aj na reči o rozvode prišlo. Boženka sa na tomto dedkovom rozhodnutí dodnes schuti baví. Volal k nám celý rozhorčený, že babička ho podvádza a že keď to robí celý život, tak v niečom takom on dlhšie žiť nemôže a že to je nehoráznosť, čo si dovolila. Boženka pri telefóne takmer zamrela, v tých niekoľkých sekundách uplietla dokonalú sieť mileneckého vzťahu plného tajných stretnutí, ukradnutých chvíľ len pre seba a zatajeného dychu, či vás nepristihnú. Keďže deduš ju s vážnym hlasom požiadal o spísanie žiadosti o rozvod, dovolila si opýtať sa, čo sa to teda vlastne stalo. ,,Vieš, nevesta moja, babka mi klame. Tvári sa, že nefajčí, ja jej za to vyplácam OZV (osobitné zvláštne výdaje, pozn, autora) a ona si za tie peniaze dáva kupovať privátničkam cigarety! A ešte ich aj schováva pod môj vankúš! Ktovie, čo mi takto ešte zatajila!“ rozhorčoval sa starý pán. ,,Ále deduš, veď to nie je také strašné,“ snažila sa odľahčiť situáciu Boženka. ,,Ja si myslím, že to na rozvod stačiť nebude,“ dodala so smiechom v hlase. Pomaly ešte nestačila ani slúchadlo položiť a telefón zvonil znovu. ,,Božka, neuveríš, čo sa mi stalo,“ ozval sa na druhej strane linky babičkin hlas. ,,Vieš, že akože nefajčím. Kvôli dedkovi, nemá to rád. On mi za to dáva OZV a ja vždy poprosím privátničky, aby mi kúpili cigarety. No a včera, keď mi ich jedna z nich priniesla, tak akurát dedko prišiel zo záhrady hore. V tom strese som rýchlo celý kartón hodila pod vankúš a samozrejme, že som na tie cigarety potom zabudla. Večer, keď sme si ľahli spať, tak dedko sa načiahol pod vankúš a držal ich v ruke. Keby si ho počula, že Marienka a toto čo má byť? Som sa skoro od hanby prepadla. Ja hlúpa som ich pod jeho vankúš ukryla!“ Babičku zjavne výčitky svedomia netrápili a schuti na tomto svojom príbehu zabávala. Myslím, že deduš sa nebavil, ale z rozvodu nakoniec upustil. Ale ak si myslíte, že babička sa poučila, mýlite sa. Lebo OZV síce dostávať prestala, ale cigarety jej deduš chtiac nechtiac kupovať musel a aj musí. A babička v snahe, aby nezistil, koľko denne vyfajčí, má svoju tajnú skrýšu s kontrabandom. Mimoprídelové fajčivo jej kupujú spoľahlivé vnučky. Akurát dúfam, že tentokrát deduš maličký podvod neodhalí...A ešte niečo. Babička dostala vďaka výstavbe diaľnice nejaké tie korunky. Niečo dala deťom, niečo išlo na opravu domu, no a časť peňazí našla mimoriadne sofistikované uplatnenie. Je odložená na pohreb. ,,Pre každý prípad, veď máme už cez osemdesiat,“ nechala sa babička počuť. ,,Len nesmieme zomrieť nasledujúce dva roky,“ dodala so sebe vlastným šibalským smiechom v hlase. Pýtate sa prečo ten časový limit? Nuž, aj osemdesiatnici rozmýšľajú ekonomicky a keď ide o nášho deduša, tak to platí dvojnásobne. Peniaze uložil na termínovaný účet na dva roky. Je tam predsa vyšší úrok!