O rodinnej hymne

To bolo vtedy, keď Kaťulka s Kamilkom splodili Tomáška. Táto veľkolepá udalosť sa odohrala spolu s inými na Lipne, kde Hujerovci (ktorí vtedy ešte neboli Hujerovcami) trávili letnú dovolenku. Výpočty mi navrávajú, že slniečko a ľadovú vodu v priehrade si užívali v júli. Moja maličkosť trávila tento čas v baníckej ubytovni v Prievidzi. Nič sa nebojte, historky z Lipna som počula už toľkokrát, že sa mi zdá, akoby som tam bola tiež. Koniec koncov, bola som, akurát o pár rokov neskôr. Tak napríklad viem, prečo Babul dostala po lete skateboard, mimochodom jediný v našej rodine. Na Lipne totiž podľahla čaru polystyrénu. Deň čo deň sa oddávala surfovaniu na tomto kúsku hmoty. Jurulík a Riško vtedy nešetrili slovami chvály a Babul môže trpko ľutovať, že surfovanie neskúsila súťažne. Čakala by ju kariéra majsterky sveta. Minimálne. Romanko, Palino a Silvia sa zase premenili na tulene a z vody ich nebolo možné dostať. Na tuleňa sa chcel premeniť aj Martinko, jeho pobyt vo vode však musel byť časovo obmedzený. Martinko totiž vo svojich detských rokoch nepatril medzi príliš zdravých jedincov. Predčasný odchod z vody sa mu samozrejme nepáčil, a tak Jurulík prišiel s malou ľsťou. Martinko musel ostať vo vode dlhšie ako sám chcel. Jurulíka neobmäkčil ani zúfalý pohľad dieťaťa trasúceho sa v ľadovom jazere. Až keď budú modré pery, zavelil Jurulík. A pri každej ďalšej návšteve vody sa Martinko sám, iniciatívne pýtal, či už má pery dostatočne modré na to, aby mohol vkĺznuť do teplého županu na brehu. A keď prišli rodičia, tak sa im so slzami v očiach žaloval, že ho volajú Modrý Maurícius a že on ani nevie čo to je a že ho to uráža. Na Lipne sa odohral aj povestný kockový turnaj, v ktorom si Riško dovolil poraziť babičku stojacu na prahu sladkého víťazstva. No a kocky sa tu hrali tak často, že fungovali ako vďačná vyhrážka pre deti odmietajúce jedlo alebo poslušnosť. Stačilo povedať, že budú hrať s babičkou kocky a premenili sa na krotké stvorenia. Vladuško tam pred komármi vyťahoval rebrík a svojej manželke sa dušoval, že vďaka tomuto opatreniu ich v podkroví nepoštípe ani jeden. A v behu týchto udalostí sa to stalo. Vznikla hymna Hujerovcov. Boženka vraví, že sa to stalo počas jednej večernej prechádzky, že keď niečo zanôtili, pokračovali iní výletníci v ozvene. A vtedy Kamil skúsil dnes už dôverne známe sral, sral. A výletníci sa nenechali zahanbiť. Odvtedy túto pieseň spievame pri všetkých významných rodinných udalostiach. Tak napríklad som si ju vypočula v reštaurácii počas promočného obedu, Babul a Miruš tiež. Boženke sme ju zaspievali na 50-ke, ani Kaťulka, či Gabika z Kanady neobišli skrátka. K tomu treba pripočítať desiatky osláv v domácom prostredí a pochopíte, že táto pieseň patrí v našej rodine medzi najobľúbenejšie.

Ozaj, chcete poznať slová? Nech sa páči. Upozorňujem, že mimoriadne dôležité sú tie pasáže, v ktorých sa používa tri krát to isté slovo. Tam je dôraz najsilnejší...

Sral, sral, sral,
Trávy sa držal,
Tráva sa mu utrhla
A on padol do hovna,
Sral, sral, sral,
Trávy sa držal...