Cesta do Calgary

Už iba dvakrát sa vyspíme a sú tu Vianoce. Úprimne povedané, neviem sa dočkať. Nové okná visia (viac o tomto výnimočnom príbehu po tom, ako uplynú sviatky pokoja a mieru), prach poutieraný, skrinky poupratované. Takže všetko viac menej pripravené. Iba koláčiky zatiaľ nerozvoniavajú, ale od tohto slávnostného okamihu nás delí doslova pár okamihov. Počet druhov i množstvo kusov bude zrejme o čosi nižší ako vlani, ale faktom je, že nás ani toľko ako vlani nebude sedieť okolo štedrovečerného stola. Pištík sa rozhodol so svojou rodinkou odcválať do Tatier (a ja zvažujem uloženie nejakej pokuty, navrhnem to na rodinnej rade), no a Kaťulka odletela za more. Tá má absenciu ospravedlnenú, dostala pozvanie od Gabiky a to sa predsa neodmieta. Navyše si cestu poriadne odtrpela, veď posúďte sami. Toto všetko prežili:

Poviem Vám rodinka, po tom, čo sme zažili na letisku vo Frankfurte som bola presvedčená, že ruším Vianoce v Kanade. Keď nám v Prahe dva krát za sebou potvrdili, že z Frankfurtu je dosť miest, tak sme leteli naisto. Ale v pondelok nás vôbec nezobrali do lietadla, bolo totiž plné, respektíve mali veľa nákladu a tomu dali prednosť pred nejakým bývalým kapitánom z nejakej neznámej aerolinky. Tak sme museli vybrať kufre, dať ich do úschovy a frčali sme obšťastniť Vladuška s Vierkou. Vladko bol určite celý bez seba, lebo sme ho zastihli v okamihu, keď balil zase pol Frankfurtu do svojho malého auta pred cestou na Slovensko. Naschvál si asi kúpil, také malé autíčko, aby už nemusel voziť toľko darčekov. Na druhý deň sme museli vybrať ťažké kufre z úschovy, dať sa odbaviť a dúfať, sa dostaneme do lietadla. Čo čert nechcel, opakovala sa situácia z predošlého dňa, kašlali na nás. Zase sme tam zostali trčať len my. Ale potom nám ponúkli, že by sme mohli letieť cez Toronto, ale v tom prípade by nám museli ČSA prevystaviť letenky. Tak sme fofrom utekali do kancelárie ČSA. A tam, vďaka tomu, že tam bola Nemka a Kamil bol jej srdcová záležitosť, keď ešte lietal ako kapitán, nám urýchlene vybavili cez Prahu letenku na úsek Toronto Calgary. Potom sme zase utekali na odbavenie, ale ešte sme si museli znovu vybrať kufre. Čo vám budem hovoriť, keď sme sa dostali na odlet , tak sme boli celí spotení. Zaujímavé je, že som trikrát prešla bezpečnostnou kontrolou a vždy s iným výsledkom. Najprv si v kabelke nevšimli nič, len mi ohmatali koleno vďaka mojej ortéze, lebo tá silno pípala. Druhýkrát si všimli v mojej kabelke, že mám voňavku, ale bolo jej málo, tak to nechali tak a kvôli ortéze ma zobrali na osobnú prehliadku. Tretí krát mi vybrali kabelku, mala som tam sprey do úst, sprey na okuliare a spomínanú voňavku, všetko dali do zvláštneho igelitového sáčku a s letáčikom o nebezpečných predmetoch mi to vrátili nazad. S ortézou už som nemala problémy, lebo som si ju dala dole (to som prešla cez rozum, že áno). Nakoniec sme sa do Toronta dostali. V lietadle nás posadili tak, že sme sedeli ja s Tomáškom a Kamil o jednu sedačku pred nami vpravo. Naša sedačka končila vedľa wécka, bola to tá úplne posledná, takže sme mali dokonalý prehľad o tom, kto s akým zámerom na wécko išiel. Počas letu sme s Tomáško strnuli, lebo sa zrazu ozvalo z tej strany, kde sedel Kamil strašné chrápanie, ale zistili sme, že to nebol náš vetešník, normálne sme si oddýchli. V Toronte po prílete nás po pasovej kontrole poslali na imigračný úrad, kde nás vypočúvali na koľko dní sme tam, kam ideme, koľko rokov je už Gabika v Kanade a podobné múdre reči. No našťastie nám potom na colnici kufre nevybalili a tým pádom sme všetko doniesli, vrátane klobások. Ten veľký kufor nám zdeformovali a rozbili nám akurát jednu vec a to ručne robenú keramiku, ktorú som špeciálne dala urobiť pre Gabiku. Ostatne prežilo bez ujmy. Milá rodinka, týmto Vás všetkých pozdravujeme z ďaleka, Vianoce nie sú zrušené, hurá na nákupy, tešte sa na darčeky. Vaša Kaťulka s rodinkou.

Mimochodom, keď sme volali s kanadskou Gabikou, tak Boženka poznamenala, že Kaťulka s Kamilkom absolvovala počas letu minimálne päť rozvodov. A Gabika len lakonicky dodala, že veď to nie je nič nové a že samozrejme zodpovedným za to všetko je Kamilko.

Šťastné a veselé!