Čakanie na Palina

Vianoce sa môžu začať, sme kompletní. Práve sme sa vymrznutí vrátili z letiska. Vítali sme Palina, ktorý doletel po strastiplnej ceste z Frankfurtu. Ale pekne po poriadku. Prvé plány sme zosnovali už včera. Umelé kvety, červený koberec, uvítací transparent a rodinná hymna. Priamo v príletovej hale. Zraz sme mali na Trnávke o 21.00. Trochu sme zneisteli pri otázke, koľkými autami pôjdeme. Nakoniec sme desiati nasadli do dvoch. Áno, tipujete správne, Palinko by bol podľa predpisov navyše. Ale aj na tento nedostatok sme mali riešenie. Teda Riško ho mal. Plánoval si na spiatočnej ceste sadnúť do kufra. Na letisko sme dorazili včas. Kto čakal opustenú miestnosť s niekoľkými nervózne čakajúcimi príbuznými, ten sa kruto mýlil. Tlačilo sa nás tam niekoľko desiatok, lietadlá mali pristávať v polhodinových intervaloch. Frankfurt o 21.25. O 21.45 sme začali trošku nervózne pokukovať po hodinkách. A keď sme na tabuli zbadali očakávaný prílet o 22.00, nálada trošku upadla. Ale iba na malú chvíľku. Príletovou halou sa totiž veľmi rýchlo v pravidelných intervaloch začínal ozývať smiech Boženky, Vierky, Evičky a sem tam aj Jurulíka. Spolučakajúci sa iba nechápavo obzerali okolo seba a sem tam sa pousmiali. Lietadlo pristálo o 22.02. Na Palinka sme čakali ešte pár minút. A keď sa konečne objavil vo dverách príletovej haly v obleku a ružovej košeli, do vzduchu sa vzniesol veľký transparent s nápisom Hujer, ktosi aj vykríkol, aby nás Palino ľahšie našiel. Padnutie do náručia maminke a tatinkovi prerušila Boženka, ktorá pred Palinkom rozprestrela červený krepový papier. Pardón, koberec. A každý ďalší zvítajúci sa odovzdal Palinkovi umelý kvietok. Zlatý dážď, ružičku, tulipán a narcis. Iba Riško odovzdával ružovú prachovku. Evička totiž pôvodne na privítanie chcela oprášiť zostavu mažoretiek z Hujerfestu, ale nakoniec sa s Riškom vymenili. Akurát že Riško necvičil. Len Miške sme v tom zmätku nestihli nasadiť mikulášsku čiapočku. Niekoľko minút ju na hlave mala, dokonca pútala zvedavé pohľady okolo stojacich, ale v rozhodujúcej chvíli jej na hlave chýbala. Palinko bol našim privítaním nadšený, ako sa vyjadril, na to, že mu urobíme hanbu bol pripravený. A potom nám v skratke porozprával, ako sedel v lietadle obklopený malými deťmi, čo v ňom namiesto otcovského citu vyvolalo chuť na jin tonic. No a nakoniec nasadol k Jurulíkovi do auta, my sme sa vzadu potisli a v šťastí a zdraví sme dorazili na Trnávku. Tým sa náš príbeh nekončí, ako by ste možno čakali. Na Trnávku dorazila aj posádka druhého auta. A hádajte, kde sa viezol Riško. Áno, správne. V kufri. A ak si myslíte, že bol napajedený tak, ako to vie iba on, tak sa nemýlite. Ale prešlo ho to. Možno aj vďaka skvelému rumu, čo Palinko doviezol. Tuším bol jamajský. Vymrznutým z letiska nám veru prospel, ani Boženka sa neokúňala. Rodinná hymna zaznela prvý krát počas týchto Vianoc. Nebojte sa, až na Trnávke. A tak sa mi zdá, že všetci trénovali text aj intonáciu. Znela veľkolepo. Vianoce sa môžu začať.