Ako sme horeli

Kým sa dostaneme k sľúbenej rade o tom, ako vymieňať okná, tak jedna zábavná vsuvka o tom, ako sme horeli. Stalo sa to včera, keď sa Boženka s Jurulíkom vybrali na cintorín a potom ako bonus do nákupného centra. Pri obzeraní bytových doplnkov ich vyrušil telefonát našej susedy Martiny. S obavou v hlase Boženke oznámila, že z nášho bytu ide strašný smrad, ako keby v ňom niečo horelo. K tomuto zisteniu dospeli susedia po niekoľkých zisťujúcich telefonátoch na tému kto čo varí. Doplnky nedoplnky, moji drahí rodičia v momente zabudli na nákupy, vyšprintovali k autu a rútili sa obrovskou rýchlosťou domov. Že sa suseda nemýlila, o tom sa presvedčili vo chvíli, keď sa priblížili k bráne. Smrad spáleniny sa ešte znásobil, keď otvorili vchodové dvere. A v kuchyni sa kuracie mäsko zmenilo na uhlie. Kto by čakal, že hrniec, v ktorom sa táto premena udiala skončí v koši, ten sa hlboko mýlil. Jurulík Boženke stroho vysvetlil, že hrniec je v poriadku, že tú spáleninu vybrúsi a bude ako nový. Aspoň ten zdroj smradu zaniesol do pivnice. Keď som prišla z mesta domov, boli už všetky okná v byte otvorené. Celý večer sme s Boženkou sedeli zakrútené v dekách a snažili si nahovoriť, že smrad už vyprchal. Nevyprchal a dokonca zaliezol ešte hlbšie, pretože keď som v robote vybrala z tašky žemľu, ovalil ma pach spáleniny a ani s chuťou som si nebola dvakrát istá. Boženka tvrdí, že podobné pocity mala pri obednom rezni a Jurulík sa dušuje, že ani jeho rohlík nebol v poriadku. Teraz opäť vetráme a je to lepšie. Už necítiť spáleninu. Po celom byte máme porozkladané plechy s octom.