Šport je skvelá vec:-)

Tak som sa dala na šport. Po 10 rokoch plánovania som sa konečne odhodlala a absolvovala spinning. V pondelok večer síce zúril mladší brat Kyrilla, lialo ako z krhly a ja som začínala mať zajačie úmysly, ale Táninka povedala, že dážď nám nevadí a navyše, že som už objednaná. Nedalo sa cúvnuť. A to som netušila, že športovisko mám doslova pri dome (akurát sme museli absolvovať cestu hore a dolu schodmi, čo si v tom vetrisku odniesol úbohý dáždnik, ktorý skončil v koši). Pred úvodným výkonom som absolvovala 15 minútovú inštruktáž zarytého fanatického, ale hlavne veľmi ochotného cyklistu. Dozvedela som sa všetko o správnom nastavení bicykla, o priamkach, ktoré musia pretínať pätu, chodidlo a koleno a nadobudla som presvedčenie, že opustím miestnosť ešte skôr, ako mladík hodinu odštartuje. Miestnosť som nakoniec neopustila a spolu s ostatnými som na bicykel vysadla. Stacionárny, samozrejme. Z toho na dvoch kolesách by som určite veľmi rýchlo zletela, moja schopnosť udržať rovnováhu je totiž aj napriek nulovej hladine alkoholu v krvi pomerne mizerná (Riško si určite pamätá, ako som sa vehementne nažila upažovať pravú ruku a skončila takmer v kanáli). Celú hodinu sme sa našťastie nepohli z miesta, ale čuduj sa svete, vyšli sme asi do štyroch veeeľmi dlhých kopcov. Na konci som mala pocit, že neurobím ani krok, nožičky sa mi triasli ako už dávno nie. A v noci sa mi celý čas snívalo o tom, ako bicyklujem. Ale v pondelok idem zas. Veď viete, prečistiť si hlavu, dobiť energiu a vyčariť si úsmev na tvári. Poviem vám, po 10 rokoch som znovu prišla na to, že šport je vlastne skvelá vec. Ešteže má Táninka objednala...