Vianočný zhon

Je desať hodín ráno, kalendár ukazuje 24. december. Vianočný deň. Nastupujem v Lamači do auta, Boženka ma prišla vyzdvihnúť od Martina. A hneď zvestuje zlú správu. Tečie nám radiátor v obývačke, inštalatér je na ceste, ale vraj toho má veľa, takže nevie, kedy k nám príde. Do kelu, ticho zahreším. Na poslednú chvíľu sme upratovali byt po zásadnej dvojmesačnej prestavbe kuchyne a jedálne, prežili tri rozvody, desať návštev obchodu s nábytkom IKEA, jeden zápal obličiek a desiatky nervových záchvatov pri utieraní hrubej vrstvy prachu (vďaka Riško za trpezlivosť a pomoc). A teraz vypovie službu radiátor! O pár hodín je práve u nás hujerovská slezina, tečúci radiátor výrazne komplikuje situáciu...Na Karloveskej je typický predoslavový zhon. Z kuchyne sa šíri vôňa Boženkiných koláčikov, Vierka majstruje vianočnú výzdobu (to už má za sebou upratovaciu výpomoc), Mirka utiera prach a mužská časť osádky dumá, ako vyriešiť večerné sedenie. 19 ľudí za stolom nie je maličkosť (myslím, že práve z toho obdobia pochádza výmysel prídavných stolov na pomocných nôžkach). Do predvianočného zhonu sa zapájam aj ja, balím ešte posledné darčeky a potom asistujem pri pečení. Blíži sa poludnie. Prichádza inštalatér. Jeho skúsené oko ihneď odhalí, že radiátor už má za sebou jednu akútnu opravu. ,,Áno, nedávno nám tiež tiekol,“ vraví Boženka. ,,No, pani, ale to ste mali hneď vymeniť ventil,“ oznamuje jej. ,,Vidíš Jurko, ja som ti to vravela,“ upozorňuje na svoju technickú intuíciu Boženka. Jurko nehovorí nič, s Vladuškom a Palinom sa usádzajú na pohovku a sledujú inštalatéra v akcii. Neviem, čo je na obmotávaní ventilu akýmsi vláknom také fascinujúce, ale proti gustu a chlapským záujmom...Miška tento údiv využila vo svoj prospech a schúlila sa v ohybe Vladuškových lýtok. Predpokladám, že si sama pre seba povedala niečo o chvíli pokoja v hujerovskom blázinci. Keď inštalatér odišiel, nastalo horúčkovité umývanie a vysávanie. A potom začali pomaličky prichádzať Hujerovci. Pištík so zemiakovým šalátom, Evička s kapustnicou, Kaťulka s čajovým pečivom, ktorý vlastnými rukami nakúpila za české koruny v unhošťskej cukrárni. Nielen jedlo prúdilo dverami. V izbách sa začali hromadiť aj darčeky. Poriadne kopy balíčkov najrôznejších veľkostí, tvarov a farieb. Práve darčeky a ich počet sú na hujerovských Vianociach jedným z vrcholných okamihov. Pred každým členom našej početnej rodinky sa hromadí slušná kôpka malých aj veľkých prekvapení. A keď ich všetky rozbalíme, tak papkáme koláčiky, debatujeme a sledujeme televízne rozprávky. A je nám dobre. A potom sa presunieme do postielok. Chrápajúce osoby sú odsunuté na druhý koniec mesta na Trnávku a ten zvyšok sa rozdelí do izieb na Karloveskej. A potom sa nám už iba krásne sníčky snívajú...