utorok, februára 28, 2006

Ako sa narodila Kaťulka

Sedeli sme v útulnej unhošťskej kuchyni. Ručička hodiniek sa pomaličky posúvala k polnoci. Čas nám plynul príjemne v rozhovoroch o všetkom, čo sme si nestihli alebo nemohli telefonicky povedať. Pomedzi nás pobehovali rodinné psy Aki, Roxy a Miška. Skrátka idylka. Iba Kaťulka sedela ako na tŕňoch. A keď sa mal piatok vystriedať so sobotou, prudko vyskočila. Do ruky chytila varechu a posunula veľkú ručičku na dvanástku. Začal sa nový deň. Deň, v ktorý sa pred 50-timi rokmi narodila. ,,Môžete mi gratulovať,“ oznámila veselo. ,,To by som si nebola taká istá,“ kontrovala Evička. A pustila sa do podrobného vysvetľovania dôvodov. Teda dôvodu. Že Kaťulka sa narodila až počas dňa. Krátko poobede. Najprv sme týmto slovám nevenovali pozornosť a horlivo sme jeden za druhým potriasali Kaťulke pravicou. Aj tradičné živió sme jej zaspievali. Ale keď Evička trvala na svojich výhradách, začali sme pozornejšie počúvať. Že babička predsa hovorila, že varila obed (neviem už, či nedeľný, ale verím, že Evička mi to pripomenie). Že robila sviečkovú a že keď dovarila, tak jej prišlo akosi ťažko, ľahla si a už to išlo. Pôrod. A krátko na to bola Kaťulka na svete. Začali sa ozývať hlasy, ktoré túto teóriu spochybňovali. Minimálne Vladuško a Pištík si na nič podobné nespomínali (no, sú to chlapi, takže od nich zase extra presné údaje čakať nemožno). Ale nespomínala si ani Kaťulka (pravdou je, že iba málokto si pamätá príchod na svet). No a Boženka vtedy ešte ani len v pláne nebola. Lenže ani neskoršie rozhovory s babičkou ju na takéto okolnosti Kaťulkinho pôrodu neupozornili. Situácia sa vyhrocovala. ,,Zavolajme Gabike do Kanady, tá je najstaršia, tá si to musí pamätať,“ zakričal niekto. A tak sme volali. Gabika síce bola doma, do rozhodnutia sporu však viac svetla nevniesla. Na príchod svojej sestry na svet si nepamätala. Ale aspoň si vypočula pieseň o troch žabičkách. A boli sme na začiatku. Evička tvrdošijne trvala na svojom. Pištík kontroval tvrdením, že babička sa pri sporáku počas varenia obeda zaprela a Kaťulka bola na svete. ,,Verte mi. Mama vravela, že zavarila slíže, dovarila sviečkovú a potom to na ňu prišlo,“ nedala sa odbiť Evička. Od Jurulíka dostala za tento príbeh 10 eur. Skončili v jej výstrihu. Keby si na ne niekto nepovolaný robil zálusk. Príbeh o Kaťulkinom narodení narozdiel od tých eur neskončil. Je aj naďalej otvorený. Pre každého, kto by si aspoň trošku spomenul, ako to vtedy v apríli bolo. A pre vás mladších jedna rada. Ak chcete vedieť, kedy ste sa narodili, urobte tak radšej hneď teraz. Pre istotu.

P.S. Evička mi poslala mail, v ktorom upresňuje Kaťulkine narodenie. Bolo to vo Veľkonočnú nedeľu. Že si to môžem vypočítať v tých nekonečných kalendároch. Počítať nebudem. Evičke plne dôverujem.

5 Comments:

Anonymous Anonymný said...

Tak ku tomuto článku musím ja najviac zainteresovaná podať vysvetlenie. Evka tvrdí, že mama ani nestihla obed a išla do vedľajšej izby rodiť. Ja tvrdím, že sa dobre najedla, bolo mi z tej omačky blbo a preto som sa potom drala rýchlo na svet. Čiže suma sumárum ja som sa narodila okolo 13. hodiny a musím to vedieť najlepšie, lebo ja som tam bola!!! Vaša Kaťulka

2:04 PM  
Anonymous Anonymný said...

Chcela by som vedieť, komu v tejto rodine bolo zle zo sviečkovej. Leda tomu, kto sa jej, slušne povedané, prejedol.

8:37 AM  
Anonymous Anonymný said...

I wish not concur on it. I think warm-hearted post. Expressly the title attracted me to be familiar with the sound story.

10:02 PM  
Anonymous Anonymný said...

Nice dispatch and this enter helped me alot in my college assignement. Thank you as your information.

8:09 PM  
Anonymous Anonymný said...

Well I to but I about the collection should acquire more info then it has.

3:23 PM  

Zverejnenie komentára

<< Home