Útok na bránicu

Bolo to v jednu sobotu na jednom z letov v Unhošti. Rozmýšľam, koho narodeniny sme vtedy oslavovali. Vychádza mi to na Kamilka a Palina, pretože bolo leto. Príjemné počasie nás vyhnalo do útulnej záhradky Kaťulkinho a Kamilkovho domčeka. Medzi tehlami Vladuško s Pištíkom grilovali a my ostatní sme posedávali a s tečúcimi slinkami viedli družné rozhovory. A potom sa gratulovalo. A možno vtedy sa to začalo. Keď Palino dostal tričko s írečitými slovenskými slovami. A hoci je Slovák telom aj dušou čučoriedka mu vie narobiť problémy. To rodinu v žiadnom prípade neodradilo od požiadavky, aby nám Palino všetky tie krásne a ľúbozvučné slová prečítal. Pištík ho následne vyzval na krátke orientálne cvičenie. Rituálny tanec s tanierom sa skončil tvárou ufúľanou od popola, pretože nič netušiaci Palino mal tanier natretý sadzou. A potom to už išlo, predvádzací duch zasiahol mužské pokolenie ako blesk. Kliky na jednej ruke, ukážka pevnosti brušných svalov efektným prednožením, toto boli ukážky zo silovej oblasti Riška, Vladuška a Kamilka. Pištík sa predviedol v oblasti drobných kúziel. Karty, snubné prstene, hodinky, nič mu nie je sväté. A my mladší sme iba nemo otvárali oči i ústa. Kde sa to len naučil...Vrchol popoludnia však ešte len mal prísť. V podobe Kamilkovho manévra, keď so zavretými očami sfukoval sviečku. To neostalo jedno oko suché. Od smiechu samozrejme. A kým sme si slzy stihli osušiť, prišli ďalšie. Vďaka jedinečnému predstaveniu jednorukého huslistu. S neobyčajnou virtuozitou ladil svoje husle a na rozdiel od iných interprétov si svoj sláčik odkladal. Ženská časť rodiny najprv závistlivo myslela na Vierku, ale následne si uvedomila, že na odkladanie sláčika slúži obyčajný prostredníček. A tak raz naše bránice dostali poriadne zabrať. A životy sa nám všetkým predĺžili najmenej o päť rokov.