Záhorák

Čo dáme Vladuškovi na narodeniny? Začala sa uprostred októbra ozývať v rodine zásadná otázka. V novembri totiž Vladuško oslavuje a vlaňajší rok navyše oslavoval číslicu pomerne okrúhlu. Rovnú tridsiatku. Krát dva, aby sme boli presní. Varešky, špeciálne extra ostré nože, veľké a múdre knihy, umením zaváňajúce obrazy, vŕtačky, kosačky a iné domáco-kutilské nástroje, to všetko a ešte ďaleko viac sa zvažovalo ako to, čo by mu očká rozžiarilo. Akosi sa nám to zdalo príliš obyčajné. Také bez chuti. A potom to prišlo. To bol nápad a prišiel s ním Pištík, pre korektnosť. Kroj. Pre Vladuška. Vždy tak ožije pri Terchovskej muzike! Pôvodné nadšenie skrotila realita. Zohnať kroj totiž nie je zrovna jednoduchá záležitosť. Ale nevzdali sme sa. A úspech sa dostavil v podobe istej pani v istej dedinke. Teda lepšie povedané v podobe kroja, ktorý vytiahla zo skrine. A pozor. Nebol to kroj obyčajný, ale záhorácky. Dokonca s televíznou minulosťou, pretože sa objavil v niekoľkých epizódach seriálu Slovácko sa nesúdi. Ako šitý pre našeho Vladuška. A tak prišlo ku kúpe, nasledovalo čistenie, skladovanie a tajné sťahovanie. Do iného rázovitého regiónu Slovenska. Priamo do Terchovej. No a tam sa udial aj krok posledný. Darovanie. Vladuško vôbec neváhal a takmer okamžite sa do kroja obliekol. Padol mu ako uliaty. Dokonca v ňom chcel prekročiť štátnu hranicu so záhoráckym pasom v ruke (Vierka v tej chvíli ľutovala, že nemá letenku. A ako v tom kroji tancoval! Ale to už je iná pesnička...Táto sa končí pri úsmeve, ktorý snáď bol plný spokojnosti. A radosti. Z neobyčajného darčeka.