Babičkin memoriál

Túto hru nás naučila hrať babička. Bola to jej vášeň. V kabelke mala vždy okrem iných zázračných drobností aj kocky. Jurulík dokonca tvrdí, že na nejednej návšteve po klebetách o zdraví, svadbách a pohreboch prišla na rad otázka: ,,A kocky viete hrať?" Nasledovalo stručné vysvetlenie pravidiel a išlo sa na to. Keď išlo o hru, babička nepoznala zľutovanie. Hrala naplno, riskovala, taktizovala a zlé jazyky tvrdia, že z času na čas, keď ju k tomu okolnosti donútili, aj švindlovala. Ale to sa stávalo určite iba veľmi, veľmi zriedkavo. Do tajov tejto hry prenikli pod babičkinou taktovkou postupne všetky vnúčatá. Snáď iba Tomáško vzhľadom na svoj nízky vek dostal výnimku. Kocky boli istý čas pomerne častým narodeninovým darčekom, Evička dostala aj príslušenstvo v podobe koženého pohárika určeného na miešanie. Z Kanady si babička dokonca priviezla malý okrúhly sotlček, červený po okrajoch, potiahnutý zelenou látkou. Rodinné stretnutia pamätajú niekoľko napínavých hier. Jedna z nich sa odohrala na Lipne. Babičke už chýbali snáď iba dva hody na to, aby zvíťazila. Musela však čakať na súperov, kým odhádžu svoje kolá. A vtedy prišiel zvrat. Riško hádzal, zapísaný mal smiešny počet bodov, rozhodne nemohol babičku ohroziť. Ostala mu posledná kocka, Evička podotkla, aby Riško neriskoval a začalo sa peklo. Riško riskoval, hodil a vyšlo to. Hodil ešte raz, so všetkými kockami naraz a vyšlo to dvojnásobne. Podčiarknuté, zrátané, dosiahol potrebný počet bodov na ukončenie hry a zvíťazil. Reakcia na seba nenechala dlho čakať. ,,Toto si mi nemal robiť Riško," povedala babička, zbalila kocky a dodala: ,,Ide sa spať." A bolo po srande. Táto dnes už legendárna historka nesmie chýbať pri žiadnom z dnešných kockových turnajov. Jeden z posledných sa odohral v Terchovej. Hral aj David, náš kanadský bratranec, ktorý patrí medzi špičku v tejto hre. Boženka dokonca vraví, že to on babičku kocky hrať naučil. Ako nezávislý pozorovateľ tvrdím, že z vnúčat, poctivých a čestných sa stala banda podvodníkov. Je v celku zábavné sledovať Riška červeného od hnevu, bezradnú Evičku, namosúrenú Kaťulku, ale tiež soptiacu Babulku a Miruš. Romanko, Palino a Maťo nedbanlivo otáčajú kockami ako sa im zachce. Lebo naši chlapci sa rozhodne nedržia hesla o tom, že dôležitejšia je účasť. Oni berú iba víťazstvo. lenže platí aj to o tých mlynoch. A potom príde na psa mráz, nič sa nebojte...